Život pravekých ľudí na Banke

Praveké dejiny Banky a Moravian sa v mnohom veľmi prelínajú. V katastri oboch obcí boli objavené početné doklady mladopaleolitického osídlenia tohto územia počas vrchného pleistocénu (t. j. poslednej doby ľadovej). Archeologické náleziská sa nachádzajú na sprašou pokrytých západných svahoch Považského Inovca. Z tejto abráznej plošiny sa otváral pohľad na dolinu Váhu, čím bola umožnená kontrola ťahu migrujúcich zvierat.

Blízke piešťanské horúce pramene dokázali zmeniť mikroklímu najbližšieho územia natoľko, že i v nehostinných podmienkach chladnejších období (štadiálov) dôb ľadových (glaciálov), keď nížinné oblasti Slovenska zaberala tundra, sa tu darilo i vyššej flóre vyžadujúcej viac tepla. V zime sa tu nachádzala akási oáza ideálna na zimovanie veľkých cicavcov i človeka.

Tieto mladopaleolitické stanice, považované z väčšej časti za sídliská sezónne, sú súčasťou súvislého reťazca osídlenia, ktorý sa tiahne na západnom úpätí Považského Inovca a bol sledovaný v dĺžke okolo dvanástich kilometrov. Ide o skupinu menších, kultúrne i časovo odlišných, len pomerne krátkodobých loveckých staníc. Našli sa v nich kostrové zvyšky lovnej zveri mladopaleolitického človeka, ako aj početné kamenné nástroje zhotovené najmä z pazúrika a radiolaritu.

Najvýznamnejším archeologickým nálezom z tejto oblasti je nepochybne objav sošky ženy vyrezanej z mamutieho kla – Moravianskej venuše. Tento najznámejší nález z Moravian nad Váhom bol datovaný do obdobia gravetienskej kultúry.

Obec Banka leží na dôležitom úseku trasy spájajúcej Považie s Ponitrím v bezprostrednej blízkosti termálnych prameňov. Tu boli v minulosti i brody cez Váh. Vyvýšené polohy zasa umožnili ľuďom už od dávneho praveku usadiť sa na miestach, ktoré boli chránené pred pravidelne sa opakujúcimi povodňami s výhľadom do roviny, ktorú vytvorila rieka.

Bádatelia charakterizujú oblasť v okolí Banky v čase vrchnej časti posledného zaľadnenia ako otvorenú tundrovú krajinu, ktorá sa striedala s lesným porastom. Rástli tu odolné nenáročné dreviny – smrek, borovica, kosodrevina či breza. Je možné, že lovecké táboriská medzi dnešnými Ratnovcami a Hubinou s centrom v okolí Banky a Moravian boli zakladané v relatívne klimaticky príjemnejšom prostredí. Príčinou môže byť práve prítomnosť nezamŕzajúcich prírodných termálnych prameňov, ktoré vytvorili priaznivú mikroklímu. V ich blízkosti sa sústreďoval dostatok zveriny.

Okrem pozostatkov mamutov sa našli aj pozostatky rosomáka (cicavec z čeľade lasicovitých), nosorožcov srstnatých, jaskynného medveďa, polárnej líšky, vlka, snežného zajaca, červeného jeleňa, srnca a havranov. Najviac kostrových pozostatkov patrilo sobovi.

Sídliská v Banke boli sezónne a lovci ich zrejme obývali len na jeseň a na začiatku zimy. Hlavným lovným zvieraťom bol sob. Niektoré časti lovci skonzumovali na mieste, iné, na mäso bohatšie, odniesli do hlavného zimného tábora.

Poznatky týkajúce sa pravekého osídlenia v Banke nám poskytujú nálezy z rôznych období praveku: zo staršej doby kamennej (paleolitu), z mladšej a neskorej doby kamennej (neolitu a eneolitu), z mladšej a neskorej doby bronzovej a mladšej doby železnej (laténu).

Martina Moravcová,
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra