Menu
Mapa webu RSS
rozšírené vyhľadávanie
Obec Banka
ObecBanka

20. storočie (1946 – 1972)

Ďalšia kapitola zachytáva povojnový život v socialistickom Československu. Končí sa pričlenením obce Banka k mestu Piešťany.

 

Povojnový život

V roku 1945 prevzali verejnú správu v mestách a obciach národné výbory. V rokoch 1945 a 1946 bol predsedom miestneho národného výboru Sylvester Rybárik.

3. apríla 1946 sa uskutočnili oslavy 1. výročia oslobodenia Banky. Po večerných bohoslužbách prešiel sprievod s vyše 1 000 až 1 200 ľuďmi od kostola k cintorínu, kde bol položený veniec na hrob partizána.

Po vojne sa na Banke obnovila športová činnosť. Vybudovalo sa nové futbalové ihrisko pri Dominovej ceste.

V roku 1947 dostali žiaci od kanadského Červeného kríža 102 kg múky a 12 kg kakaa.

Po nástupe socializmu bolo na Banke iba niekoľko výrobných prevádzok, aj tie postupne zanikli. Keďže v obci nebol dostatok pracovných príležitostí, obyvatelia pracovali prevažne v Piešťanoch.

 

Miestny národný výbor

Po roku 1948 vykonávalo správu obce MNV v Banke. V rokoch 1948 a 1949 bol jeho predsedom Imrich Vetrík (vo funkcii nahradil Rudolfa Julínyho). V rokoch 1951 a 1952 bol predsedom MNV Jozef Orviský, od roku 1952 ním bol Pavol Nedelka. Tajomníkom bol Jozef Samuhel. V rokoch 1960 až 1964 bol predsedom MNV opäť Jozef Orviský, tajomníkom Štefan Palec. V rokoch 1964 až 1972 bol predsedom MNV v Banke Jozef Palec, tajomníkom bol do roku 1971 Jozef Orviský a v roku 1972 Viktor Letko. 1. januára 1973 bol MNV v Banke zrušený, pretože sa obec stala mestskou časťou Piešťan.

Obecný dom v Banke sa spočiatku nachádzal v starej budove notárskeho úradu na Kamennej ulici. Vedľa stála stará škola, ktorá slúžila ako požiarna zbrojnica. Objekt bol v druhej polovici 50. rokov zbúraný. Miestny národný výbor sa potom presťahoval do kaštieľa, kde pôsobil až do svojho zrušenia v roku 1972.

 

Perzekúcie

V 50. rokoch sa v republike rozbehol proces industrializácie a kolektivizácie. Súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov bolo nahradené spoločným vlastníctvom. Štát zabezpečoval sociálne istoty, na druhej strane však boli obmedzené politické a občianske práva. Najhoršie obdobie bolo začiatkom 50. rokov, keď boli viacerí občania perzekuovaní (prenasledovaní) z politických, majetkových i náboženských dôvodov.

Medzi perzekuované osoby patril aj bývalý veliteľ Považského práporu slobody generál František Borský. V roku 1950 ho prepustili z aktívnej vojenskej služby. Táto okolnosť ho v živote poznačila – žil utiahnuto v obci Chrastné a nezúčastnil sa ani stretnutia bývalých členov Považského práporu slobody v roku 1964. Perzekúcie postihli aj niektorých občanov Banky.

Miestny barón Anton von Leonhardi vlastnil vo viacerých lokalitách okolo 120 hektárov pôdy. Barónova rodina bola prenasledovaná nielen počas 2. svetovej vojny, ale aj po nej. Na Vianoce 1949 odišiel Anton spolu s manželkou Alžbetou a synom Jánom (Johnom) natrvalo do Austrálie. Na Banke zanechali malý kaštieľ a hospodársku usadlosť.

V roku 1950 mala Banka 1 552 obyvateľov, ktorí bývali v 293 domoch.

 

Škola

Materská škola bola založená 1. decembra 1948. Keďže nemala vlastné priestory, dočasne bola umiestnená v priestoroch školy. K dispozícii mala jednu učebňu. Riaditeľ školy bol zároveň riaditeľom materskej školy. Prvou učiteľkou bola Regina Gajdošová. Počet prihlásených detí v škôlke bol 30.

Riaditeľom Národnej školy v Banke zostal aj po roku 1948 Jozef Eliáš. Učiteľmi boli: Mária Stipanitzová, Elena Babčanová, Vlasta Eliášová a Ján Piaček. Skoro všetci žiaci boli členmi pionierskej organizácie. Presadzovala sa ateistická výchova – žiaci prestávali chodiť na hodiny náboženskej výchovy.

V športovo-branných súťažiach patrili žiaci z Banky medzi najlepších v piešťanskom regióne. Zásluhu na tom mal učiteľ Bernard „Berco“ Hulman, ktorý mal medzi žiakmi veľkú autoritu. Žiaci boli úspešní najmä v Dukelských pretekoch brannej zdatnosti.

V Školskom roku 1960/1961 bola škola premenovaná na Základnú deväťročnú školu v Banke, keďže celoštátne pribudol 9. ročník. Zaviedla sa tzv. anglická sobota, t. j. v sobotu sa do 13. hodiny vystriedali obidve skupiny žiakov a popoludní sa už nevyučovalo. Na škole sa zaviedlo stravovanie žiakov.

V Školskom roku 1967/1968 navštevovalo bananskú základnú školu 333 žiakov. Žiaci 1. až 9. ročníka boli rozdelení do 13 tried a učili sa dvojzmenne. Jedna trieda bola zriadená aj v budove vtedajšej požiarnej zbrojnice.

 

Kultúrny dom

Do roku 1948 sa kultúrno-spoločenské podujatia (tanečné zábavy, divadelné predstavenia, svadby atď.) usporiadavali v hostincoch Pod lipou slobody a U Rybárky, v škole alebo na verejnom priestranstve pri kostole. Od roku 1948 sa podujatia konali v kultúrnom (družstevnom) dome na Topoľčianskej ceste. Nachádzala sa tu aj krčma a obchod.

 

Obchody

V období socializmu bolo na Banke niekoľko obchodov s obmedzeným sortimentom tovaru. Obchod so zmiešaným tovarom sa nachádzal v priestoroch družstevného domu. Vedúcim bol Emil Uhrín. Vedúcim krčmy bol Augustín Katoš mladší. Obchod a krčmu prebrala v roku 1957 Jednota SD Piešťany.

Začiatkom 50. rokov zriadila jednota na rohu Štuchalovho domu (oproti kostolu) predajňu mlieka a pečiva. Vedúcou a predavačkou bola dlhé obdobie Emília Vetríková. Predajňa neskôr zanikla.

Obchod bol aj na Novej Banke, tam predával Antal z Piešťan.

Mäsiarstvo Jána Hrdinu sa nachádzalo na Topoľčianskej ceste oproti hostincu U Rybárky. Mäsiarstvo taktiež prebrala Jednota SD Piešťany a po čase zaniklo. Za nákupmi ostatného spotrebného tovaru sa chodilo do Piešťan.

 

Pohostinstvá

Hostinec pani Urbanovej (v období 1. ČSR nazývaný Pod lipou slobody) poskytoval pohostinské, stravovacie a ubytovacie služby. Od pani Urbanovej ho po 2. svetovej vojne odkúpil pán Prossman z Topoľčian. V 50. rokoch bol hostinec ešte v prevádzke. Okolo roku 1960 bol objekt zbúraný a zostal po ňom neupravený pozemok.

O niekoľko rokov dlhšie bol v prevádzke hostinec U Rybárky. Posledným hostinským bol Štefan Mišura. V polovici 60. rokov objekt odkúpil Ján Chalás a v polovici 70. rokov bol asanovaný.

Vedľa hostinca U rybárky sa nachádzalo holičstvo, ktoré zaniklo v 60. rokoch. Holičom bol Jozef Rusnák.

 

Rekreačné zariadenia

V katastrálnom území Piešťan, Banky a ďalších obcí bola v roku 1959 dobudovaná vodná nádrž Sĺňava. Od polovice 60. rokov sa na oboch brehoch Sĺňavy začali stavať rekreačné podnikové zariadenia a športové objekty. Na ľavom brehu (na strane Banky a Ratnoviec) vznikla rekreačná oblasť Sĺňava II.

V rekreačnej oblasti Sĺňava II. bolo v roku 1970 vybudované kúpalisko s rekreačným a detským bazénom. Dnes sa nachádza v súkromných rukách a, žiaľ, chátra. Neskôr pribudol kemping s príslušenstvom a sauna Heinola. Výstavba rekreačných zariadení a športových objektov pokračovala v 70. a 80. rokoch – budovali sa ubytovacie zariadenia, parkoviská, ihriská, cestné komunikácie atď.

 

Jednotné roľnícke družstvo

Začiatkom 50. rokov sa začala kolektivizácia v poľnohospodárstve. Jednotné roľnícke družstvo bolo na Banke založené v roku 1950. Prvým predsedom družstva bol Gašpar Vetrík, po ňom nastúpil Jozef Gašpar a Vojtech Wagner. JRD hospodárilo iba na bývalých cirkevných a obecných poliach. Družstvo zaniklo po cca 4 rokoch.

Na jar 1958 sa uskutočnilo sústredenie dobytka a ošípaných. V dolnom hospodárskom dvore (dolný majer) bol umiestnený hovädzí dobytok a kone. Ošípané boli sústredené v hornom hospodárskom dvore (horný majer), kde boli pre ne postavené drevené chlievy.

Na Banke sa pestovali prevažne obilniny (pšenica, jačmeň a kukurica) a tiež cukrová repa či zemiaky.

 

Tehelne a kameňolomy

Po 2. svetovej vojne stáli na Banke 2 tehelne. Moderná tehelňa Nemca Reichstädtera sa nachádzala v lokalite Tobolka. Zanikla v polovici 60. rokov. Začiatkom 50. rokov bola krátko v prevádzke aj tzv. komunálna tehelňa v lokalite Trtavec.

Na Banke bolo v minulosti viacero kameňolomov, ktoré postupne zanikli. Po vojne bol v prevádzke lom na pieskovec v lokalite Štepnica, avšak začiatkom 60. rokov zanikol. Vedľa lomu sa nachádzala baňa na bielosivú hlinku, ktorá zanikla koncom 60. rokov.

V roku 1961 mala Banka 1 933 obyvateľov a 383 domov. V roku 1970 počet obyvateľov poklesol na 1 878, avšak stúpol počet domov na 429.

 

Rok 1968

V roku 1968 sa v ČSSR pod vedením generálneho tajomníka ÚV KSČ Alexandra Dubčeka uskutočnil pokus o zmenu z totalitného socializmu na demokratický (tzv. socializmus s ľudskou tvárou). Obrodný proces bol z iniciatívy Zväzu sovietskych socialistických republík zastavený. 21. augusta 1968 do ČSSR vpadli vojská Varšavskej zmluvy. Nastalo obdobie normalizácie, t. j. návratu k totalitnému socializmu.

V rámci obrodného procesu v roku 1968 (v období politického uvoľnenia) sa niektorí občania (bývalí partizáni, odbojári a ďalší) dožadovali rehabilitácie za perzekúcie, ktoré ich po roku 1948 postihli. V tomto smere bol veľmi aktívny Štefan Rybárik z Banky. Represáliám (násilnícke potlačovanie obyvateľstva) sa totiž nevyhli niektorí členovia rodiny Rybárikovcov, ktorá sa zúčastnila protifašistického odboja. Na jar 1968 sa Štefan Rybárik na Myjave zúčastnil stretnutia bývalých odbojárov a protifašistických bojovníkov, ktorí žiadali o revíziu politických procesov a rehabilitáciu postihnutých osôb. Proces rehabilitácie však nebol dotiahnutý do konca, pretože socializmus s ľudskou tvárou sa napokon nepodarilo zrealizovať.

 

Rozmach výstavby

V 2. polovici 60. rokov vybudovali Československé štátne kúpele pri obtokovom ramene hospodárske stredisko. Vedľa neho boli postavené bytovky pre zamestnancov kúpeľov. Rozbehla sa aj individuálna výstavba rodinných domov. V 60. rokoch sa stavali rodinné domy na Topoľčianskej ceste a na Novej Banke. V 70. rokoch prebiehala radová výstavba rodinných domov na Karpatskej ulici.

V 50. rokoch nebola v obci ani kanalizácia, ani nepriepustné žumpy – fekálne odpady voľne odtekali do terénu. Nepriepustné žumpy pri domoch sa vo väčšom rozsahu začali budovať až v 60. rokoch. V 70. rokoch po pripojení Banky k Piešťanom kanalizácia na Banke ešte stále nebola rozšírená. Budovanie kanalizácie sa rozbehlo až neskôr v súvislosti s rozsiahlou výstavbou rodinných domov na Karpatskej ulici a v lokalite Tobolka.

V 50. rokoch bol vodovod vybudovaný iba v obmedzenom rozsahu. Viedol z Červenej veže ku kaštieľu, hornému majeru a priľahlým domom. Obyvatelia Banky čerpali vodu z obecných studní. Budovanie vodovodu sa rozbehlo začiatkom 60. rokov. Hlavný prívod viedol od Moravian nad Váhom k soche svätého Vendelína, kde bol vytvorený rozvod. Ako prvá bola naň pripojená Podhorská ulica a dolný hospodársky dvor. Začiatkom 70. rokov bolo vybudované vodovodné vedenie, ktoré začínalo rozvodom pri soche sv. Vendelína a prechádzalo po Kamennej ulici až ku kostolu. Výstavba vodovodu pokračovala v rámci výstavby rodinných domov na Karpatskej ulici a v lokalite Tobolka.

V 50. rokoch boli ulice na Banke ešte prašné – boli tvorené prevažne utlačeným štrkom a kameňom. Iba hlavné cesty vedúce z Piešťan do Topoľčian a Moravian nad Váhom boli pokryté asfaltom. Výstavba cestných komunikácií sa rozbehla v 70. rokoch po pričlenení Banky k Piešťanom.

V 50. rokoch bol na Banke zavedený rozhlas.

 

Dychovka

V období socializmu dychovka naďalej vyhrávala. Od roku 1947 bol dlhé obdobie jej vedúcim Juraj Stolárik. Nacvičovali a vystupovali nielen dospelí muzikanti, ale aj mládežnícka (školská) kapela. Dychový súbor dospelých hrával na slávnostiach a oslavách významných výročí a sviatkov.

 

Ochotnícke divadlo

V roku 1948 nastúpila nová divadelná generácia. Vedúcim (režisérom) súboru sa stal Emanuel (Emil) Čirka a jeho zástupcom Gašpar Haring. Divadelný súbor Úsvit pôsobil na Banke do roku 1955.

Spevácky súbor po nástupe socializmu v roku 1948 zanikol.

 

Červený kríž

V roku 1954 vznikla Základná organizácia Československého červeného kríža v Banke. O jej založenie sa zaslúžili predovšetkým Katarína Vondráčková, Mária Letková a Marta Glosová. Viac ako stodvadsaťčlennú organizáciu viedol trinásťčlenný výbor. Predsedníčka Katarína Vondráčková bola obetavou funkcionárkou, dobrovoľnou zdravotnou sestrou a viacnásobnou darkyňou krvi. Bola držiteľkou bronzovej a striebornej Janského plakety a ďalších vyznamenaní.

 

Futbal

V období socializmu pôsobila v obci telovýchovná jednota najprv pod názvom TJ ŠK Banka a od 2. polovice 50. rokov pod názvom TJ Družstevník Banka.

Najpopulárnejším športom v obci bol futbal. Najúspešnejším obdobím v histórii tunajšieho futbalu boli roky 1953 až 1959, keď Banka hrala nepretržite v krajskej súťaži spolu s Petržalkou, Myjavou, Novým Mestom nad Váhom či Pezinkom.

 

Volejbal

V 50. rokoch bol v obci populárny aj volejbal. V sezóne 1952/1953 vyhralo družstvo volejbalistiek ŠK Banka krajské majstrovstvá a postúpilo na majstrovstvá Slovenska do Žiliny, kde obsadilo 4. miesto. Dievčatá vyhrali aj oblastný spartakiádny turnaj v Trebaticiach.

 

Ing. Alexander Murín,
Viktor Vrábel

hore

Naše organizácie a partneri