Menu
Mapa webu RSS
rozšírené vyhľadávanie
Obec Banka
ObecBanka

Pravek

Hoci prvé písomné správy o obci Banka pochádzajú až z 13. storočia, história osídlenia tejto lokality siaha až do dávneho praveku.

 

Najstaršie stopy po osídlení

Prvé stopy po živote pravekých ľudí v oblasti Banky sa časovo radia do stredného obdobia staršej doby kamennej (stredný paleolit). Vtedy tu žili ľudia neandertálskeho typu.

Nástroje z obdobia zhruba 38-tisíc rokov pred n. l. boli nájdené v polohe Serbalov (dnes Škarbalová, časť Červenej veže). V rovnakom období sa usadili pravekí lovci a zberači aj v neďalekej jaskyni Čertova pec v katastri obce Radošina.

 

Priaznivá mikroklíma

V dobe ľadovej počas roka rieka Váh zamŕzala s výnimkou miest, kde vyvierali termálne pramene. Z nich sa napájala zver z celého okolia. Živočíchy prilákali pravekých lovcov, ktorí sa trvalo usadili na vŕškoch Považského Inovca. Vznikla tu akási oáza ideálna na zimovanie veľkých cicavcov i človeka. Súvislý reťazec osídlenia od Hubiny až po Sokolovce meral zhruba 12 kilometrov. Vyvýšené polohy boli výhodné aj z hľadiska ochrany pred pravidelne sa opakujúcimi povodňami.

 

Rastlinstvo

Zatiaľ čo nížinné oblasti Slovenska pokrývala tundra, teplá mikroklíma v našom regióne umožňovala rast aj vyšším rastlinám. Rástli tu odolné, nenáročné dreviny ako napr. smrek, borovica, kosodrevina či breza.

 

Živočíšstvo

Predkovia dnešných Banancov lovili prevažne väčšie zvieratá, akými boli mamuty, nosorožce srstnaté, bizóny, pratury, medvede jaskynné, soby, kone divé, jelene červené, srnce, líšky polárne, rosomáky (cicavce z čeľade lasicovitých), zajace snežné a havrany. O prítomnosti týchto zvierať svedčí množstvo nájdených kostí. Na základe výsledkov uhlíkovej metódy C14 môžeme skonštatovať, že mamuty na Banke jestvovali ešte aj v 15. tisícročí pred Kristom.

 

Lovecké tábory

Lovecké stanice na západnej strane Považského Inovca boli sezónne a lovci sa tu zdržovali iba krátkodobo – na jeseň a na začiatku zimy. Hlavným lovným zvieraťom bol sob. Niektoré časti zvieraťa lovci skonzumovali na mieste, iné, na mäso bohatšie, odniesli do hlavného zimného tábora. Sústavu malých sídel pravekých lovcov dokumentujú kostrové pozostatky zveri, ako aj množstvo kamenných nástrojov, ktoré boli zhotovené najmä z pazúrika a radiolaritu (usadená hornina tvorená z mikroskopických schránok prvokov).

 

Výskumy

Najintenzívnejšie výskumy sa realizovali v 60. rokoch a potom až v poslednom desaťročí 20. storočia. Paleolitické lokality (osídlenie v staršej dobe kamennej) boli zistené najmä v týchto lokalitách: Tehelňa, Horné farské role (Kňazovice), Za pohostinstvom, Škarbalovské-Hanzlovské, Podvorné, Trtavec, Rádiový vŕšok (dnes Červená veža) a na niektorých kótach v chotári obce.

Poznatky týkajúce sa pravekého osídlenia v Banke nám poskytujú nálezy z rôznych období praveku: zo staršej doby kamennej (paleolitu), z mladšej a neskorej doby kamennej (neolitu a eneolitu), z mladšej a neskorej doby bronzovej a mladšej doby železnej (laténu).

 

Moravianska venuša

Najvýznamnejším archeologickým nálezom z tejto oblasti je nepochybne soška ženy vyrezanej z mamutieho kla, ktorú poznáme pod termínom Moravianska venuša. Dielo vytvorené približne 23-tisíc rokov pred n. l. objavil moraviansky roľník Štefan Hulman-Petrech v lokalite Podkovica, ktorá je vzdušnou čiarou vzdialená asi kilometer od katastra Banky.

O náleze v susedných Moravanoch sa zmieňujeme preto, lebo mladopaleolitické osídlenie v susediacich obciach Moravany nad Váhom a Banka spolu úzko súviselo. Vtedy ešte neexistovali ohraničené obce, ako ich poznáme dnes. Nálezy z Banky sú čiastočne zatienené známejšími nálezmi z Moravian nad Váhom.

 

Industria (kamenné nástroje)

V roku 1901 bol na Banke objavený bronzový nôž. Má jazykovitú rukoväť a chrbát čepele je rebrovito zosilnený. Nôž skončil v kežmarskom múzeu. Do zbierky Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied sa dostal až v roku 1960.

Z obdobia rokov 1975 až 1984 pochádzajú dve kolekcie kamenných artefaktov, ktoré neďaleko Bakchus vily a kóty 288 nazbieral paleontológ a archeológ Oskar Čepán. Objavil kamenné jadrá, čepele, nástroje, rydlá i drobný odpad. O. Čepán robil prieskumy aj na poliach a viniciach na Serbalovom vrchu v polohe Škarbalová (dnes Červená veža). Kamenné nástroje v tejto lokality našiel aj archeológ František Prošek.

V roku 1985 odovzdal S. Noška pracovníkom piešťanského múzea súbor mladopaleolitických nástrojov a úštepov, ktoré objavil pri oraní.

Osídlenie z obdobia mladšej doby kamennej na Banke nám dokladajú len črepy keramiky a jednotlivé kamenné nástroje nájdené náhodne alebo pri archeologických prieskumoch. Črepy keramiky boli nájdené v polohe Kopanice. Na pozemku Rudolfa Šeba na Podhorskej ulici sa našla kamenná sekerka z obdobia neolitu. V polohe Chrasť sa našla časť kamennej sekerky, kamenný klin i časť kamennej podložky na drvenie obilia. V rovnakej lokalite bola nájdená kamenná podložka, ktorá zrejme slúžila na drvenie farbiva. Na pracovnej ploche je jamka polguľovitého tvaru so stopami fialovej farby po obvode.

Z Rádiového vŕšku (Červená veža) a z polohy Ahoj pochádzajú bronzové sekerky s tuľajkou a uškom. Zdobené sú plastickou výzdobou. Datujú sa do neskorej doby bronzovej, resp. staršieho halštatu.

Podľa neoverených správ sa v polohe za Alexyho vilou našiel kostrový hrob z mladšej doby kamennej.

 

Nálezy v starej tehelni

V roku 1902 bol vo Weisz-Prokešovej tehelni (dnešná Bazovského ulica) pri ťažbe hliny objavený nález veľkého množstva bronzových predmetov. Našli sa: bronzová ružicová spona, bronzová ihlica s cylindrovitou hlavičkou, dve bronzové ihlice s roztepanou a stočenou hlavičkou, fragment bronzového noža, bronzový kruh, dve časti bronzového náramku zhotoveného z plechu zdobeného zvislým rebrovaním, bronzový náramok s dvoma špirálovitými ozdobami, bronzová puklica a sekerka s lalokmi. Okrem toho sú súčasťou nálezu črepy, resp. dva fragmenty dvoch rôznych nádob. Nálezy putovali do Rakúska, objavili sa dokonca vo viedenskom starožitníctve, avšak po viac ako dvadsiatich rokoch sa ich podarilo získať späť. Stalo sa tak vďaka rakúskemu archeológovi Eduardovi Benningerovi a predsedovi piešťanskej muzeálnej spoločnosti Imrichovi Winterovi. V súčasnosti je súbor bronzových predmetov uložený v archeologickej zbierke piešťanského múzea.

V roku 1914 našiel pri ťažbe hliny tehliarsky majster Štefan Osvald dobre zachovaný bronzový hrot kopije s jazykovitou čepeľou. Hrot kopije je datovaný do mladšej doby bronzovej, resp. začiatku staršej doby železnej. V roku 1965 ho jeho syn Ján Osvald daroval Vlastivednému múzeu v Hlohovci.

V roku 1934 sa I. Winter spolu s tajomníkom Piešťanskej muzeálnej spoločnosti Václavom Vlkom vybrali do tehelne, kde ich čakal Jozef Prokeš, ktorý bol osobne prítomný pri objavení bronzového pokladu v roku 1902.

V 30. rokoch sa v starej tehelni začali nachádzať mamutie zuby a fosílne kosti. Niektoré nálezy sa podarilo zachrániť členom Piešťanskej muzeálnej spoločnosti a dnes sú uložené v Balneologickom múzeu Imricha Wintera v Piešťanoch.

Po 2. svetovej vojne našiel archeológ František Prošek spolu s geológom Vojenom Ložekom v sprašových profiloch Weisz-Prokešovej tehelne na Banke niekoľko paleolitických nástrojov z obdobia szetiénu a gravettiénu. Preskúmali vyše 20 metrov vysokú stenu profilu, ktorú za posledných 150-tisíc rokov (od obdobia stredného a mladšieho paleolitu) vytvorili usadeniny. Stena pozostáva z troch hlavných sprašových pokryvov, ktoré sú od seba oddelené zahlinenými vrstvami. V spodnej vrstve v hĺbke takmer 20 metrov bolo objavené diskové jadro. Vo vyšších vrstvách boli objavené nástroje z obdobia szeletiénu a gravettiénu. V súčasnosti sú paleolitické nástroje uložené v Archeologickom ústave SAV v Nitre.

V roku 1950 tu boli nájdené zuby mladého mamuta. Mamutia stolička sa našla aj v profile sprašovej úvozovej cesty za Alexyho vilou (smerom na Červenú vežu).

2. októbra 1956 boli v tehelni nájdené mamutie kosti. O týždeň neskôr bol spustený záchranný archeologický výskum. Podarilo sa odokryť a zachrániť viaceré pozostatky mamuta – okrem iného sa zachovala časť panvy, stoličky, zvyšky hornej čeľuste, dlhé kosti končatín a množstvo menších fragmentov kostí. Kosti sa našli v najvyššej sprašovej vrstve. Datujú sa do začiatku tohto obdobia, keďže ležali v spodnej časti vrstvy. Zodpovedá to obdobiu mladšieho paleolitu (gravettiénu), teda 24 až 15-tisíc rokov pred n. l. V blízkosti mamutích pozostatkov bol objavený úlomok kamenného nástroja z červenohnedého rádiolaritu. Krátko nato bol nájdený aj rádiolaritový hrot (rydlo), rádiolaritový okruhliak a úlomok nástroja zhotoveného z pazúrika.

Nasledujúci rok sa archeológovia pod vedením Cyrila Ambrosa vrátili do tehelne. Podarilo sa odkryť a zachrániť dve ramenné kosti mamuta. Nachádzali sa neďaleko kostrových pozostatkov skúmaných v predošlom roku. O tri týždne neskôr bol odkrytý dva metre dlhý mamutí kel. Žiaľ, čiastočne ho poškodil pásový bager. Kel bol zaliaty do sadry a prevezený do Slovenského národného múzea.

V polohe Tehelňa sa podarilo objaviť i kvalitne opracované kostené šidlo vyrobené z dlhej zvieracej kosti.

 

Nálezy v lokalite Za pohostinstvom

Podľa výpovedí starších občanov z Banky sa pri výstavbe cesty z Piešťan do Topoľčian začiatkom 30. rokov 20. storočia narazilo na „veľké jamy s črepmi a kosťami, ktoré sa pri dne rozširovali“. Cesta sa na takýchto miestach, ktoré boli najmä v okolí kostola, údajne prepadávala. Pri ťažbe hliny v lokalite Za pohostinstvom boli porušené žiarové hroby z doby bronzovej, z ktorých sa podarilo zachrániť keramický materiál.

V roku 1974 počas ťažby hliny došlo k ďalšiemu narušeniu lokality Za pohostinstvom. Jeden z bagristov uviedol, že pri ťažbe hliny narazili na nádoby, kosti a bronzové ihlice. Taktiež bol nájdený bronzový náramok.

V roku 1975 urobil prieskum lokality konzervátor piešťanského múzea Pavol Kováč. Získal tu nové nálezy: fragmenty keramiky (z nich sa dala rekonštruovať jedna nádobka) a zlomky bronzových predmetov zo žiarových hrobov lužickej kultúry. Archeológovia z AÚ SAV v Nitre konštatovali, že v opustenom hliníku sa nachádzajú hroby lužickej kultúry z doby bronzovej, ale i pozostatky stredovekého osídlenia z 11. až 13. storočia. Črepy keramiky lužickej kultúry sa našli aj pri neďalekom Kostole sv. Martina, pri cintoríne i v polohe Kopanice.

V lete roku 1986 uskutočnilo piešťanské múzeum v tejto lokalite archeologický výskum pod vedením archeológa Róberta Baču. Na výskume sa zúčastnil aj obyvateľ Banky a záujemca o históriu obce Daniel Mihálik. Počas výskumu bolo odkrytých päť žiarových hrobov, v ktorých sa nachádzali rôzne typy nádob: amfory, malé amforky, šálky, hrncovité nádoby, misy a ich fragmenty.

Niektoré slúžili ako popolnice – bol v nich uložený popol a drobné ľudské kostičky (pozostatky mŕtveho po spálení na pohrebnej hranici). Časť nádob sa zachovala vcelku, iné sa dali rekonštruovať. V hroboch sa našlo aj niekoľko malých bronzových predmetov: bronzový krúžok, bronzová ihlica s roztepanou a do očka stočenou hlavicou, bronzová ihlica so zhrubnutou hlavicou a šikmo zrezaným hrotom zdobená tordovaním a fragment bronzového predmetu (zrejme háčika). Pohrebisko na základe keramiky patrí ľudu lužickej kultúry.

 

Nálezy v lokalite Horné farské role

Významné nálezy boli objavené v polohe Horné farské role (lokalita Kňazovice, príp. Kňazovica). Hlbokou orbou bola narušená dielňa na výrobu kamennej industrie z obdobia približne 23-tisíc rokov pred n. l. V dielni sa zhotovovali hroty s vrubom, ktoré sa zasadzovali do dreveného rozštepu. Slúžili na lov praturov, medveďov, sobov, bizónov, divých koní a možno aj veľkých mamutov. Tiež sa tu našli: kamenné jadro z rádiolaritu (usadenina vzniknutá z mikroskopických schránok prvokov), kamenný otĺkač (nástroj na roztieranie farbiva), škrabadlo (nástroj na oddelenie mäsa od kože), množstvo úštepov (malé časti hornín odštiepené z väčšieho kusu slúžiace na výrobu kamenného nástroja) a pod. Podobné nálezy sa na Banke našli aj v polohe Chrasť. Spomínané nálezy opísal archeológ Balneologického múzea v Piešťanoch PhDr. Róbert Bača.

V lokalite Horné farské role bolo objavené najdlhšie škrabadlo z mladého paleolitu na Slovensku. Vrásky na čelách arechológov v tejto lokalite spôsobuje nielen intenzívna poľnohospodárska činnosť, ale aj amatérske (a protizákonné) výkopy istého Piešťanca.

Z polohy Horné farské role pochádza fragment parohovej rukoväte. Bol tu nájdený aj fragment bronzového kosáka s plastickým rebrom. Časovo ho zaraďujeme do záveru doby bronzovej až začiatku doby železnej. Kultúrne patrí ľudu lužickej kultúry.

Na jar roku 1977 tu našiel miestny obyvateľ Karol Kováč väčšie množstvo pazúrikových nástrojov a úštepov.

 

Nálezy v lokalite Kopanice

V máji 1994 amatérsky archeológ Ladislav Ďuračka z Piešťan objavil na oráčine nad Bankou v polohe Kopanice dielňu lovcov mamutov. V strede dielne ležal kamenný nástroj, pomocou ktorého sa odštepovaním vyrábali iné kamenné nástroje (driapaky, nože, pilníčky, hroty do zbraní a pod.).

Ladislav Ďuračka tu našiel spolu približne 50 rôznych nástrojov. O pár dní neskôr iba niekoľko metrov od dielne našiel aj dvojmetrové ohnisko s vrstvou popola. V jeho blízkosti ležali 3 kamenné nože, kostená dýka, stehenná kosť mamuta a úlomok kla, ktorý bol najskôr narezaný kamenným nástrojom a potom zlomený. Nálezy prevzalo piešťanské balneologické múzeum.

Paleolitickému osídleniu v polohách Kopanice a Kňazovice venoval pozornosť aj amatérsky záujemca o archeológiu Anton Paulech z Moravian nad Váhom. Prieskumami a zbermi sa mu podarilo zhromaždiť hodnotné kolekcie kamenných artefaktov: čepele, klinové rydlá, škrabadlá, hroty kostienkovského typu, sekáčovité nástroje, úštepy a ich fragmenty. Ako materiál na ich výrobu použili pravekí lovci predovšetkým pazúrik.

 

Ľud maľovanej keramiky

V období zhruba 5 000 až 4 000 rokov pred n. l. žil v tejto oblasti ľud maľovanej keramiky (lengelská kultúra). Jedno z jeho opevnených sídlisk bolo objavené aj na Banke, avšak v dôsledku ťažby hliny v areáli starej tehelne bolo zničené. Predsa sa ale podarilo zachrániť niekoľko sekeromlatov. V blízkosti Alexyho vily bol objavený hrob skrčenca. Hrob sa nachádzal v blízkosti početných ložísk farebnej hlinky, ktorú ľud lengyelskej kultúry využíval na maľbu keramiky po vypálení nádob.

 

podklady pripravili:
Ing. Alexander Murín
PhDr. Vladimír Krupa
RNDr. Martina Moravcová, PhD.

spracoval:
Viktor Vrábel

hore

Naše organizácie a partneri