ObecBanka
Jednou z najväčších miestnych záhad je existencia hradu Bana. K dispozícii sú len stručné písomné materiály. Musíme pripustiť, že o tomto opevnenom sídle vieme veľmi málo a teoretizovaním sa snažíme čo najbližšie priblížiť k pravdivému obrazu. Čo sme o hrade doposiaľ zistili?
Hrad Bana tu stál pravdepodobne už v časoch Veľkej Moravy, teda v 9. storočí, keď boli pánmi územia Slovania. V Anonymovej kronike zo začiatku 13. storočia sa uvádza, že už v 1. polovici 10. storočia (po zániku Veľkej Moravy) starí Maďari postupne obsadili územia popri dolnom toku Váhu a ovládli priľahlé hrady – išlo o hrady Šintava, Hlohovec, Trenčín, Beckov a Bana, resp. Baňa.
O existencii obce Banka po vzniku uhorského štátu v 11. a 12. storočí nie sú písomné záznamy. Je možné, že začiatkom 12. storočia ešte Banka ako samostatná obec neexistovala a bola podhradnou osadou kráľovského hradu Bana.
Z písomných prameňov vyplýva, že hrad Bana stál na území dnešnej obce Banka alebo v jej blízkom okolí. Je potrebné brať do úvahy, že Váh často menil svoje koryto a zachádzal až pod kopec, na ktorom dnes stojí Kostol sv. Martina. Pred tisíc rokmi sa významné hrady nestavali v ťažko dostupných lesoch, ale budovali sa na prístupnejších miestach.
Historici i laická verejnosť sa zhoduje, že miestom, kde stál hrad Bana, je terasa, na ktorej neskôr, v ranej gotike, vyrástol Kostol sv. Martina. V priľahlých záhradách neďaleko kostola boli v minulosti objavené zvyšky dávnej stavebnej činnosti – išlo napr. o kamenné základy hrubé až dva a pol metra.
Keď v roku 1292 kráľ Ondrej III. povýšil viacerých hradných rytierov a služobníkov hradu Bana (zväčša Slovákov) za zemanov, v dobových záznamoch sa konštatovalo, že hrad Bana leží neďaleko rieky Váh („iobagiones castri de Bana prope fluvium Vah existentibus“).
Ani vzhľad hradu Bana nie je známy. S veľkou pravdepodobnosťou to bol drevený staroslovanský hrad alebo skôr staroslovanské hradisko ohraničené opevneným valom s palisádami (hradba z drevených kolov). Vo vnútri sa nachádzali obytné a hospodárske objekty. S menšou pravdepodobnosťou by to mohol byť veľmožský dvorec, aký stojí napríklad pri obci Ducové.
Hrad Bana bol významným kráľovským hradom v Uhorsku. Hlavnými funkciami opevneného sídla boli správa a vojenská obrana obyvateľstva tunajšieho regiónu. V 11. až 13. storočí bol hrad administratívnym centrom. Do jeho správy patrili viaceré obce – spomeňme Piešťany, Kocurice, Orvište a Ratnovce.
Hrad Bana bol súčasťou druhej obrannej línie, ktorá viedla pozdĺž Váhu. Tvorili ju hrady Trenčín, Beckov, Bana, Hlohovec, Šintava a Šaľa. Touto sústavou hradov sa Maďari bránili pred útokmi nepriateľských panovníkov. V čase vojnovej pohotovosti hradní rytieri na pokyn kastelána obraňovali hradný región.
Obrana však nebola dostatočná – v roku 1108 vpadlo do Uhorska české kniža Svatopluk (spojenec nemeckého cisára Henricha V.) a o rok neskôr moravský vojvodca Oto). V rokoch 1241 a 1242 bojovali miestni hradní rytieri proti tatárskym vojskám. O osude hradu Bana počas vpádov Tatárov v 13. storočí nemáme informácie, zrejme ho však dobyli. Po odchode Tatárov sa obnovila obranno-strážna a administratívna funkcia hradu Bana, avšak nie nadlho (hrad bol už odsúdený na zánik).
Lokalita Kostola sv. Martina sa nachádza v tesnej blízkosti významnej dopravnej križovatky, ktorá dodnes spája Považie s Ponitrím. Z hradu teda bolo možné kontrolovať cesty, horské priechody aj rieku vrátane brodov.
Jestvuje viacero názorov na pôvod názvu hradu. Najpravdepodobnejší je ten, že hrad dostal pomenovanie podľa neďalekých termálnych prameňov. Staroslovanské slovo „baňa“ znamená „kúpeľ“, príp. teplú vodu. Skutočne, Váh pred tisícročím tiekol popod terasu, na ktorej dnes stojí kostol. Rovnako termálne pramene boli na dosah. Variant, že hrad stál na mieste dnešného kostola, sa stáva ešte pravdepodobnejším.
Iný názor na pôvod názvu hradu Bana vychádza z ďalšieho významu slova „baňa“ – miesto na dolovanie rúd, kameňa a hliny. Práve na Banke sa nachádzali bane, v ktorých sa ťažil kvalitný vápenec a farebné hlinky. Názov Bana môže prípadne pochádzať aj zo slova „bán“ (vodca), avšak to je málo pravdepodobné.
V 13. storočí sa hrad uvádzal ako Bana, po latinsky castrum Bana, po maďarsky Banya (Baňa). Pre zaujímavosť, v roku 1349 sa obec uvádza pod názvom Malá Bana (Kis Bana), v roku 1395 ako villa Banya a v 16 storočí pod názvom Banečka (Baneczka). Súčasný názov Banka dostala obec až v 17. storočí.
Obyvateľom hradu, podhradia a k nemu patriacich okolitých obcí sa nežilo zle. Boli to relatívne slobodní ľudia, ktorí podliehali iba kráľovi, resp. hradnému županovi.
Návštevy uhorských kráľov na hrade Bana boli časté. Po prerokovaní štátnych záležitostí s kastelánom (správca hradu), jobagiónmi (hodnostári), servientmi (vojaci, služobníci), príp. i s prizvanými richtármi (starostovia) obcí nasledovali hostiny, zábavy či poľovačky. Nejeden kráľ vyskúšal účinky tunajšej liečivej vody a bahna. Keďže kúpeľné budovy tu vtedy nestáli, vykopali sa pre hostí kúpacie jamy, alebo sa pripravil kúpeľ v drevenej kadi.
V roku 1247, päť rokov po tatárskom vpáde, bol županom hradu Bana (comes de Bana) Sagin. Patril medzi blízkych dvoranov kráľa Bela IV. Zastával funkciu hlavného kráľovského pohárnika (stredoveký hodnostár, ktorý mal na starosti víno pre kráľa). Pravdepodobne v rokoch 1270 až 1280 bol županom hradu Vítko z Ludaníc.
Kastelánmi hradu boli väčšinou príslušníci významných uhorských rodov – Hunt-Poznanovci, Ludanickovi, Forgáčovci, Čákovci a pod. Kasteláni spravovali okrem hradu aj lesy a vodstvo v regióne.
Posádku hradu ďalej tvorili hradní rytieri (jobagiones castri). Vojenské posádky žili nielen na hrade, ale aj v okolitých osadách (Ratnovce, Sokolovce, Orvište, Kocurice, Borovce atď.)
V Piešťanoch pravdepodobne rytieri nebývali.
Úlohou obyvateľov podhradia bolo zabezpečovať hradný život po hospodárskej stránke. Roľníci dvakrát do roka prinášali na hrad výsledky svojej práce — dobytok, hydinu, obilie a iné poľnohospodárske produkty. Taktiež zásobovali hrad vínom a medovinou. Na príkaz kastelána z času na čas opravovali hrad, spevňovali cesty, klčovali lesy atď.
V podhradí žili tiež rôzni remeselníci – mlynári, pekári, chmeliari, pivovarníci či práči. Keď kastelán pripravoval pre svojich ľudí či hostí poľovačku alebo rybačku, v okolitých obciach už boli v pohotovosti kráľovskí hájnici, strelci, honci, psiari, sokoliari, rybári atď. Pre kráľovský hrad pracovali aj mečiari, kožušníci, obuvníci, kováči, kolári, tesári a pod.
V roku 1292 uhorský kráľ Ondrej III. (posledný z dynastie Arpádovcov) odmenil niekoľkých jobagiónov hradu Bana a ďalších svojich verných služobníkov, ktorí žili v obci Bana a v okolí. Povýšil ich na zemepánov, čím sa stali príslušníkmi nižšej šľachty. Títo poddaní mali typické slovenské mená.
V roku 1275 bola obec Bana súčasťou už výrazne zmenšeného kráľovského majetku hradu Bana. V 13. storočí význam tunajšieho hradu postupne klesal. Jeho vedúcu úlohu v regióne prebral novovybudovaný kamený hrad Tematín. Hrad Bana napokon celkom zanikol. Obec Banka bola v nasledujúcich storočiach súčasťou tematínskeho a hlohovského panstva.
Ing. Alexander Murín,
Viktor Vrábel