Hrad Bana oprávnene patrí k neprebádaným slovenským hradom. Ľuboš Mordin z trenčianskeho múzea tvrdí, že informácií o hrade Bana nie je práve málo, avšak stále nepozníme kľúčový fakt – kde sa hrad nachádzal a či vôbec stál na území obce Banka.
Informácie o hrade Bana čerpáme z rôznych dobových listín a kroník. Tie prinášajú napríklad prehľad o majetkoch, ktoré sa nachádzali v hradnom panstve a o majetkoch, ktoré muselo panstvo odviesť. V prípade kroník je potrebné brať informácie s rezervou – keďže boli písané na objednávku pre kráľa, fakty zvykli byť často prikrášlené a vytvorené na prianie pána. Príkladom môže byť aj súbor stredovekých uhorských kroník Činy Uhrov vytvorený na prelome 12. a 13. storočia, ktorý zahŕňa aj pasáž o hrade Bana. Tej sa však podľa Ľuboša Mordina môžeme pridržiavať: „Spomienka o hrade Bana neobsahuje prikrášľujúce prvky, iba opisuje terén a hrady na ňom sa nachádzajúce. Dokumentuje tiež príchod staromaďarských kmeňov na naše územie. Traja maďarskí vojvodcovia prechádzali územím Povžia a zaberali jednotlivé hrady. Menovite to boli hrady Trenčín, Beckov, Bana a Šintava. Svoju púť ukončili na brehu rieky Morava.“
Vďaka kronike Gesta Ungarorum vetera, ktorá bola napísaná počas panovania kráľa Bela III. a tvorí súčasť diela Činy Uhrov, vieme, že hrad sa s istotou nachádzal v oblasti Považia. Pátranie po polohe hradu by bolo oveľa jednoduchšie, ak by existovali dobové mapy. Tie však pred tisíc rokmi prakticky neexistovali.
Jestvujú názory, že hrad stál v chotári obce Veselé. „Podložené to má byť tým, že starý maďarský názov obce Vígvár znamená v preklade Veselý hrad. Neskôr sa výskumami dokázalo, že hrad sa tam s najväčšou pravdepodobnosťou nenachádzal,“ hovorí Ľ. Mordin.
Iný, o trochu reálnejší odborný názor hovorí, že hrad stál na kopci zvanom Hradište, ktorý sa nachádza v chotári Moravian nad Váhom (z cesty na Výtoky je potrebné odbočiť vpravo do lesa). Táto hypotéza je často napádaná odborníkmi, ktorí nevidia taktický význam malého hradu vysoko v horách.
Z roku 1299 pochádza súpis majetkov vojvodcu Matúša Čáka Trenčianskeho, v ktorom sa uvádza slovné spojenie castrum Pekchen, v preklade hrad Piešťany. „Znamená to, že hrad sa musel nachádzať v blízkosti vtedajšej obce Piešťany. Najlepšie tomuto kritériu vyhovuje Banka,“ doplnil Mordin.
Na Banke pripadajú do úvahy dve polohy – lokalita Strážne a terasa na Topoľčianskej ceste. Hoci dávny názov Strážne napovedá o prítomnosti obrannej stavby, lokalita nie je z bojového hľadiska výhodná. Túto možnosť by definitívne vylúčil rozsiahly archeologický výskum.
Strategicky najvýhodnejšou možnosťou je miesto, na ktorom stojí Kostol sv. Martina. Ide o rovinatú vyššie položenú časť dnešnej Topoľčianskej cesty. „Ak sa hrad nachádzal niekde v priestore dnešnej Banky, nachádzal sa v blízkosti rieky Váh, ktorá nebola regulovaná a menila svoje koryto. Vytvárala podmáčanú pôdu a neprístupný terén pre niekoho, kto by chcel ten hrad dobyť,“ hovorí Ľ. Mordin.
Potvrdeniu či vyvráteniu tohto názoru bráni rozsiahla urbanizácia obce. „Robiť kvôli výskumu výkopy by znamenalo zbúrať niekoľko domov, čo samozrejme, nikto nechce dopustiť. Informácia, že by sa hrad mal nachádzať pod základmi dnešného kostola, je ťažko preukázateľná,“ dodáva.
Presná podoba hradu nie je známa, preto si musíme analogicky pomôcť podobnými opevneniami. Hrady v období Veľkomoravskej ríše boli vystavané z dreva. Bývali chránené drevozemnými valmi, nad ktorými sa týčila veža. Drevo však podlieha hnitiu a rozkladu, a preto sa dôkazy o existencii hradu Bana hľadajú veľmi ťažko.
Kamenné hrady (napr. Beckov, Tematín atď.) sa začali budovať až v 13. storočí po príchode mongolskej hordy, ktorá podľa niektorých zdrojov vyvraždila dve tretiny obyvateľov Uhorska.
Je pravdepodobné, že nešlo o veľký hrad. Obývala ho zrejme len vojenská posádka, ktorú tvorilo dvanásť až pätnásť členov. Civilné obyvateľstvo priamo na hrade nežilo, mohli však žiť v podhradí, z ktorého neskôr vznikla obec.
Pod hrad Bana spadalo 21 obcí. Väčšina majetkov hradu sa nachádzala paradoxne nie na Považí, ale v Ponitrí. „Hrad Bana zdieľal jeden zo svojich majetkov s hradom Beckov. Išlo o obec vo Vespréme na území dnešného západného Maďarska,“ prezrádza Ľuboš Mordin.
Z roku 1258 pochádza záznam o konflikte medzi obyvateľmi hradu Bana a zoborským opátom o obec Krakovany. Kráľ Belo IV. spor prešetril a napokon rozhodol, že Krakovany sú majetkom zoborského opátstva. Komu tento majetok reálne patril, nevieme.
Historik Ľ. Mordin priniesol nový pohľad na pôvod názvu hradu, a teda teoreticky aj našej obce. Tvrdí, že názov Bana pochádza z historického slova banum, ktoré označuje jednak územie, taktiež poplatok, ktorý sa na tomto území vyberal a v neposlednom rade sa tento pojem používal aj na označenie pokuty. Je isté, že aj z oblasti Považia sa odvádzalo tzv. banné.
Nie je jasné, či bol hrad zbúraný, alebo zanikal postupne. S rozvíjajúcim sa poľnohospodárstvom sa upravoval aj tok Váhu. Je možné, že Váh bol odklonený natoľko, že poloha hradu prestala byť takticky výhodná. Jeho úlohu prebral hrad v 13. storočí hrad Tematín, ktorý bol vybudovaný z kameňa v ťažšie dostupnom teréne.
text, foto a podcast: Viktor Vrábel