Malý Timon sa narodil v pohodlí domova (rozhovor)

Rodiť doma bol tvoj zámer, alebo ste to nestihli do pôrodnice?
Katka: Žili sme v Anglicku, kde sa nám narodila prvá dcéra. Systém pôrodníctva je tam celkom iný ako na Slovensku, dbajú na prirodzenosť. Rodila som v pôrodnom dome, kde nie sú prítomní lekári, iba pôrodné asistentky, ktoré vôbec nezasahujú do priebehu pôrodu. Sú tam skôr ako morálna podpora a merajú srdcový tep. Keď sme sa vrátili na Slovensko, zistili sme, že tu vôbec nie sú ani len približne podobné možnosti. Rozhodli sme sa, že to zvládneme sami doma. Dve deti sa nám už predtým narodili doma, z toho jedno na Banke.

Ako prebiehal pôrod?
Miloš: Počiatočné kontrakcie, také prípravné, sa začali v nedeľu popoludní. Samotný pôrod sa začal dnes (v stredu, 16. septembra) asi o pol jednej ráno.
Katka: Okolo stola som za noc prešla hádam tisíckrát. Zabíjali sme pritom muchy. Smiala som sa, že keď ráno vstaneme, bude tu pohrebisko.
Miloš: Presne o štvrtej sa narodil synček. Okrem manželky som bol pri pôrode len ja. Pupočnú šnúru som strihal po tretíkrát.

Koľko váži Timon?
Miloš: Váži krásnych 3,7 kilogramu. Vážili sme ho štandardne v miske na kalibrovanej kuchynskej váhe.

Vedeli ste, že to bude chlapček?
Katka: U všetkých troch našich detí sme do poslednej chvíle nevedeli pohlavie. Nechali sme sa veľmi prekvapiť, aby to bolo celé krajšie, emotívnejšie, napätejšie. Nemáme prichystaných ani veľa chlapčenských vecí, všetko je väčšinou neutrálne, dobiela. Dúfali sme, že do rodiny konečne pribudne chlap, pretože doteraz tu bola silná ženská prevaha.

Obe dcéry a teraz aj synátora si si odrodil sám. Nemal si strach?
Miloš: Keď sa v Anglicku narodila prvá dcéra, mal som možnosť byť veľmi aktívnou súčasťou pôrodu. Bol som si vedomý, čo to obnáša a aké sú postupy. Určitá hladina strachu, nervozity a rešpektu prítomná je. Nebudem robiť zo seba machra, samozrejme, bál som sa.

text, foto a video:
Viktor Vrábel