Keď bol starý otec mlynárom

Pozn.: Rozhovor bol zaznamenaný a článok napísaný v januári 2016.

Mlynár Ján Jánoška sa narodil v roku 1872 na Banke. „Najprv bývali v starom dome, o niekoľko domov nižšie napravo. Potom, keď sa doma s bratom nepohodol, kúpil tento pozemok,“ prezrádza Katarína Košinárová. Kedy sa tak stalo a koľko rokov bývalý roľník Ján Jánoška mlyn prevádzkoval, nevedno, nebolo to však dlhé obdobie.

Rovnako nevieme rok ani obdobie, kedy bol mlyn postavený. „Budova mlyna mohla byť široká 7 metrov a dlhá 12, ak neberiem do úvahy šopu. Piliere pod hriadeľom tvorili asi trištvrte metra hrubé múry,“ hovorí dcéra Janka Kalnová. „Mlynica (miestnosť, kde sa nachádzajú zariadenia na mletie, pozn. red.) bola umiestnená nad úrovňou zeme. 50-kilogramové konopné vrecia s obilím sa nosili pod pazuchou hore po rebríku,“ pokračuje Katarína Košinárová. V budove mlyna sa nachádzali 2 obývateľné miestnosti, ostatné slúžili výhradne na činnosti spojené s mletím. „Naspodku boli vystužené jamy. Keď sme búrali, všetok materiál sa vošiel do jám,“ dodáva rodina s úsmevom.

Dva ružovkasté rovnako veľké mlynské kamene, ktoré sa pohybovali proti sebe, poháňalo mlynské koleso s odhadovaným priemerom 3 metre. „Ako malé decko som našla koleso vodného mlyna opreté o stodolu. Bolo tam dlhé roky. Pozostávalo z masívnej kovovej konštrukcie, lopatky boli asi z dreva, vtedy už chýbali,“ hovorí Katarína Košinárová. Areál mlyna nebol ohradený. Mlyn sa nachádzal na voľnom priestranstve neďaleko dnešnej Topoľčianskej cesty, odkiaľ prichádzali zákazníci. V blízkosti mlyna stála iba pálenica.

V období, keď bol mlyn v prevádzke, tiekol neregulovaný Vápenický potok inak ako dnes. Voda prichádzala pozdĺž cesty smerom z Ahoja, pričom ju pri dnešnej bráne Kalnovcov zadržal prvý stav. Tok sa otočil smerom k mlynu, pred ktorým sa nachádzal druhý stav a náhon, žľab privádzajúci vodu na mlynské koleso. Ako sa využívala sila vody, opisuje vnučka mlynára: „Čakali, kým sa naplní jeden stav. Zdvihli na ňom šubru (prepážka, pozn. red.) a voda začala prudko padať. Postupne sa naplnil druhý stav, zdvihli šubru a pustili vodu na mlynské koleso.“ Pri malých drevených priehradách bola cesta zúžená. Potok vtedy zaberal zhruba polovicu šírky dnešnej cesty.

Sila vody sa postupne strácala, a to bol s najväčšou pravdepodobnosťou dôvod, prečo mlyn niekedy na prelome 19. a 20. storočia zanikol. Vtedy bol potok hlboký viac ako 30 cm. Dlhé desaťročia na to prišla na svet Katarína Košinárová: „Ja si už len spomínam, že tu bol sed­liacky dvor. O mlyne sa hovorilo málo, boli sme decká a pre nás to nebolo zaujímavé.“ V 30. rokoch bol potok na pokyn vtedajšieho starostu Banky Sylvestra Rybárika zregulovaný.

Mlynár Ján Jánoška zomrel v roku 1952. Pochovaný je na bananskom cintoríne. Dnes môžeme nájsť na pozemku Kalnovcov hrubý múr mlyna, ktorý spevňuje záhradu a jeden mlynský kameň. Pod druhý sa podpísal zub času – rozpadol sa.

text a foto: Viktor Vrábel,
pohľadnica: Ladislav Mušinský