Bananskí hasiči pomáhajú už 130 rokov

Vznik zboru

Práve tak ako v okolitých obciach aj na Banke sa v minulosti často vyskytovali požiare. V roku 1891 tu vznikol dobrovoľný hasičský zbor. Prvým veliteľom sa stal Ján Jurkovič a jeho zástupcom (podveliteľom) Jozef Drahovský. Zbor mal 18 členov: Pavel Chalás, Peter Chalás, Štefan Chalás st., Štefan Chalás ml., Ján Gabriš, Michal Gabriš, Ján Gašpar, Mikloš Gašpar, Jozef Gregorička, Michal Kubán, Ján Rusnák, Jozef Rybárik, Michal Šnajdár a iní.

V rovnakom roku obdržal ha­sičský zbor výstroj aj rovnošaty. Onedlho bola zakúpená štvorkolesová konská striekačka. Naši predkovia vyrážali k požiarom nielen na Banke, ale aj v Piešťanoch, Moravanoch nad Váhom, v Hubine, Ratnovciach a v ďalších okolitých obciach. Oheň zachvacoval najmä domy, stodoly a kozly (stohy slamy).

V porovnaní s dneškom sa požiare na Banke vyskytovali oveľa častejšie. Existencia hasičského zboru v obci tak bola opodstatnená, ba priam nevyhnutná.

V roku 1899 horel Sedlákov dom a Weiszove kozly. V roku 1900 horelo až 10 domov (Dubovského, Macka, Vetríka, Šnajdara, Valacha, Moravčíka a ďalších) a tiež Slezárikova stodola. V roku 1901 požiar postihol domy Valka, Pisárika a ďalších. V roku 1904 horel okrem iného Gašparov dom a Löwyho stodola. V roku 1908 zachvátil požiar stodoly Minárika, Šeba, Macka a Gašpara. V roku 1911 horela Vetríkova stodola. O 3 roky neskôr vzplanula Löwyho pálenica.

Hasičstvo v medzivojnovom období

V období Prvej česko-slovenskej republiky vypuklo viacero požiarov. Tunajší hasiči likvidovali požiare na Banke aj v okolitých obciach. V roku 1930 horel Winterov kozel, v roku 1932 sa rozpútali po­žiare v Jakubcovom dome a v Moravčíkovej maštali. V Piešťanoch horeli Mišurove stodoly a Löwyho garáž, v Moravanoch horel sklad dreva. V roku 1933 postihli plamene Hrnčárovu a Gabrišovu stodolu, Drahovského dom a Jánoškov kozel. V Piešťanoch horeli Nedorostove a Vankove kozly a stodoly. V roku 1934 vzplanula okrem iného Šebova stodola na Banke a Winterov les v Ratnovciach. Horela tiež sýpka na Dolnom majeri a kravský matečník na Hornom majeri. Zahynuli vtedy 3 kravy.

Počet členov Dobro­voľného hasičského zboru v Banke sa pohyboval okolo čísla 15. Veliteľmi boli: Sylvester Rybárik, Stanislav Klampár a Rudolf Marek. Hasičmi boli: Eduard Dubovský, Vojtech Dubovský, Karol Gabriš, Ján Rusnák, Ján Macko, Gašpar Macko, Ján Miškech, Jozef Šebo a Štefan Vetrík.

Viacerí zaslúžilí hasiči získali vyznamenania. V roku 1933 dostal Jozef Rusnák 35-ročnú služobnú medailu. Taktiež boli udeľované 10-ročné medaily. Okrem Sylvestra Rybárika ju v roku 1935 dostali: Stanislav Klampár, Matúš Šnajdar, Štefan Vetrík, Blažej Klampár, Jozef Šebo, Eduard Dubovský, Ján Rusnák, Ján Macko a v roku 1936 aj Ján Miškech. Veliteľom Hasičskej okresnej jednoty v Piešťanoch bol v 30. rokoch Rudolf Dörnhoffer, vedúci bananský notár.

Členovia dobrovoľného hasičského zboru sa stretávali na riadnych schôdzach. Zúčastňovali sa tiež hasičských cvičení, napr. v ro­ku 1927 sa konalo okresné cvi­če­­nie v Piešťanoch a v roku 1928 ob­vod­né cvičenie v Drahovciach. V septembri 1928 uskutočnili ve­­rejné nočné hasičské cvičenie na Banke. Cvičenia sa konali zväčša na starom bananskom futbalovom ihrisku, ktoré sa nachádzalo vedľa obtokového ramena Váhu pod hradskou cestou. Na výjazdoch sa používala ručná striekačka ťahaná koňmi. Hasičská zbrojnica sa nachádzala pod kostolom v starej škole (v dome Sameka).

Hasiči mali svojho zvolávača – trubača, ktorý ich trúbením zvolával v prípade požiaru alebo cvičenia. Trubačom na Banke bol Blažej Klampár. Trúbil na troch miestach – pri Kostole sv. Martina, pri dome Drahovského a tiež pri Mackovom dome.

V roku 1925 sa pri pontónovom moste stala tragédia. Vo Váhu sa začal topiť mladík Rudolf Strechay z Banky. Zachrániť ho išiel hasič Štefan Javorek. Obaja sa však vo vodách Váhu utopili. Sú pochovaní v spoločnom hrobe na bananskom cintoríne.

Miestny hasičský zbor sa staral aj o poriadok počas ­obecných a cirkevných podujatí, akými boli Dni slobody, stromkové slávnosti, oslavy narodenín preziden­ta Tomáša Garriguea Masaryka, výročia oslobodenia Banky, sviatosti prvého svätého prijímania a iné.

Dňa 10. mája 1931 sa na Banke konali oslavy 40. výročia vzniku dobrovoľného hasičského zboru. Po kázni dekana Šišku z Hlohovca nasledovala poľná svätá omša. Vzápätí sa uskutočnila posviacka práporu (zástavy) hasičského zboru, ktorú vykonal prepošt (vyšší cirkevný hodnostár) Pongrácz z No­vého Mesta nad Váhom. Po rozvinutí práporu doň symbolicky zatĺkli pliešky s menami podporovateľov. Popoludní bol položený veniec na hrob člena Štefana Javorku, ktorý v roku 1925 zahynul počas záchrany topiaceho sa mladíka. V rámci osláv dostal veliteľ hasičského zboru Sylvester Rybárik vyznamenanie v podobe záslužného kríža. Menovaný bol v tom čase zároveň starostom Banky.

Požiarnici po 2. svetovej vojne

Tunajší hasiči boli aktívni aj počas socializmu, keď boli premenovaní na požiarnikov. Požiarnikmi boli: Vojtech Dubovský, Jozef Major, Rudolf Marek, Ján Miškech, Gašpar Moravčík, Ján Rusnák, Juraj Rusnák a ďalší. Začiatkom 50. rokov bol veliteľom Rudolf Marek, po ňom Gašpar Moravčík a od polovice 60. rokov Anton Vetrík. Neskôr bol veliteľom Róbert Uhrín st.

Okrem veliteľov mali dôležitú funkciu predsedovia a ­tajomníci zboru, ktorí ho spravovali po organizačnej stránke. V 50. rokoch boli požiarnici združení v Če­sko­slovenskom zväze požiarnej ochra­ny, miestna jednota Banka, okres Piešťany a po roku 1960 v Zväze požiarnej ochrany ČSSR, základná organizácia (ZO ZPO) Banka. Prvým predsedom ZO ZPO v Banke bol Jozef Major.

Koncom 50. rokov pribudli mladí požiarnici. V roku 1959 vzniklo družstvo hasičov, ktorého členmi boli: Emil Gabriš, Jozef Gabriš, Libor Jahoda, Jaroslav Košinár, Florián Macko, Dominik Marek, Jozef Marek, Jaroslav Moravčík, Róbert Uhrín st., Anton Vetrík, Peter Vetrík, Cyril Švec, Silvester Vetrík a ďalší. Počet požiarnikov sa pohyboval od 12 do 15. Hasili dokonca aj lesné požiare. Na oslavách a počas sviatkov vystupovali v slávnostných uniformách.

Miestni požiarnici sa zúčastňovali súťaží družstiev v rámci okresu Trnava, na ktorých získali niekoľko prvých miest. V 70. rokoch reprezentovali Západoslovenský kraj na celoštátnej súťaži v Martine.

V roku 1964 sa predsedom zboru stal Libor Jahoda. Od roku 1983 bol veliteľom Ján Šmehlík st. Dlhoročným tajomníkom bol Juraj Rusnák, po ňom v roku 1986 nastúpil Peter Šmehlík. Popri hasebnej činnosti sa požiarnici zúčastňovali rôznych školení. Výchove mladých požiarnikov sa venovali Dominik Marek a Ján Šmehlík st.

Hasiči po revolúcii

Po roku 1989 začal zbor stagnovať. Kritické obdobie sa naplno prejavilo na prelome tisícročí. Organizácia zostala de facto ne­fun­­kčná.

Stagnácia trvala do roku 2018, keď zbor vďaka skupine nadšencov vstal z popola. Momentálne má celkom 19 dospelých členov. Všetci úspešne absolvovali základnú prípravu hasičských jednotiek a rozšírený kurz prvej pomoci.

Bananskí hasiči vyrážajú najčastejšie k spadnutým stromom, k zato­­peným pivniciam a požiarom rodinných domov. Disponujeme zachovalým vozidlom Avia A31 a protipovodňovým prívesným vozíkom. Momentálne čakáme na pridelenie moderného zásahového vozidla Iveco Daily, ktoré by zásahovú činnosť zefektívnilo.

Okrem výjazdovej činnosti pô­sobia naši hasiči aj v preventívno-výchovnej, kultúrno-spoločenskej a športovej oblasti. Obec reprezentuje viac ako 25 mladých hasičov, ktorí sú zadelení do troch vekových kategórií – Draci (dorast), Draci (Plameniaci) a Dráčikovia (prípravka). Trénujú pod dohľadom troch trénerov počas celého roka.

Činnosť bananských dobrovoľných hasičov môžete sledovať na facebooku a na instagrame.

text a foto: DHZ Banka