ObecBanka
Vo Veľkej vojne, ako ju vtedy nazývali, bojovalo 400-tisíc Slovákov, medzi nimi aj desiatky mužov z Banky. Niektorí sa vrátili zdraví, niektorí zmrzačení, iní vôbec.
Málokomu dnes meno Štefan Javorek niečo hovorí, pritom tento muž sa pred takmer storočím stal v obci hrdinom. Keď 14. júla 1925 videl topiaceho sa chlapca vo Váhu, odhodlal sa ho zachrániť. Žiaľ, obaja vo vodách Váhu zahynuli. O Štefanovi Javorkovi nám viac porozprávala jeho 58-ročná vnučka Pavla Haščíková.
Napriek tomu, že od konca 2. svetovej vojny uplynulo 75 rokov, stále vyvoláva zimomriavky. Veď len pár stoviek metrov od našich domovov sa po vypuknutí Slovenského národného povstania odohrávali boje medzi nemeckými a odbojovými vojskami. 10. decembra 1944 partizáni z Banky založili Považský prápor slobody, ktorému velil podplukovník generálneho štábu František Borský.
Dobrovoľný hasičský zbor je najstaršou organizáciou pôsobiacou v obci Banka. Tento verejnoprospešný spolok bol oficiálne založený v roku 1891, avšak obyvatelia sa v tejto oblasti činili už dávno predtým. 130-ročná hasičská tradícia je v slovenských obciach skôr ojedinelým úkazom.
Polovica 20. storočia sa stala takpovediac osudnou pre vzhľadný ľudový odev – kroj. Na okraj šatníka ho vytlačil mestský odev, ktorý si aj vďaka vojnám a ich dôsledkom postupne získaval popularitu v mestách i obciach. Na Slovensku existujú desiatky variantov krojov. Ako vyzeral ten bananský?
Obec Banka sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Váhu a jeho obtokového (mŕtveho) ramena. V minulosti spájalo Banku s Piešťanmi, resp. Kúpeľným ostrovom viacero druhov premostení.
Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, čo všetko predchádza prenikavému zvoneniu kostolných zvonov? Pozrite si krátky film, ktorý nakrútil Viktor Vrábel v roku 2017 vo veži Kostola sv. Martina.
V roku 2017 sa autor bananských obecných novín Viktor Vrábel s pomocou dvoch známych podujal na digitalizáciu školskej kroniky. V súčasnosti je prepísaných 520 strán formátu A4 a prebiehajú grafické práce. Je pozoruhodné, že kronikári nezachytávali prvoplánovo len školský život, ale aj obecné, štátne i celosvetové udalosti.
Prajem pekný deň.
Počas návštevy kúpeľov v Piešťanoch som navštívil aj vašu milú obec - Banka. Vzniklo z toho toto video, s ktorým sa chcem podeliť aj s vami. Pavol Jemala, Slovensko zdola. Pekný deň.
Časy minulé sa podarilo zachytiť aj na viacerých pohľadniciach. Pozrite si pohľadnice, na ktorých je vyobrazená naša obec.
V našej obci fungovali v minulých storočiach dva vodné mlyny. Pozostatky jedného z nich sa nachádzajú na pozemku Kalnovcov, ktorí bývajú na Podhorskej ulici. Najstaršia členka domácnosti, dnes 90-ročná Katarína Košinárová už mlyn nezažila. Vie však o ňom z rozprávania jej starého otca, ktorý mlyn prevádzkoval. O svoje spomienky na dedove spomienky sa s nami podelila.
Každoročne na Zelený štvrtok sa vo svätostánkoch v kresťanských krajinách zaväzujú zvony. Prenikavý radostný zvuk zvonov a organu zrazu utíchne, pretože veriaci si v tomto období pripomínajú utrpenie Ježiša Krista. Počas nasledujúcich dvoch dní sa ozývajú rapkáče či klopadlá. Z veže Kostola sv. Martina už tradične i tento rok znel rapkáč. Spolu s bratrancami Moravčíkovcami sme sa pozreli na jeho históriu.
Približne kilometer juhovýchodne od centra obce sa nachádza kopec Ahoj. Leží na úpätí pohoria Považský Inovec v katastri obce Banka, presnejšie v lokalite Veľké Vápeništia.
Už v dávnej minulosti bol Ahoj obľúbeným miestom hubárov, bylinkárov i turistov. Nízka horská tráva bola vhodná na pasenie kôz a oviec.
Začiatok jesene si užívajú aj nutrie riečne na neďalekom mŕtvom ramene. V rodine „vodných potkaníkov“ pribudli koncom letá mláďatá.
Do rodiny Kataríny a Miloša Repkovcov pribudol 16. septembra nový prírastok. Malý Timon je úplne zdravý. Podobne ako jeho dve sestry, aj on sa narodil doma. Viac prezradia manželia Repkovci v našom rozhovore.
Doprava plťami je doložená už v stredoveku. Najskôr sa dopravovali iba samotné brvná, neskôr sa nakladal aj iný tovar a dopravovali sa aj ľudia vrátane vojska. Ide o jednosmernú dopravu po prúde vody a pltníci mali uhradené aj náklady na cestu späť. Na Slovensku boli najviac využívané na prepravu plťami rieky Váh, Dunajec, Hron, Tisa a Laborec, pri vysokej vode aj ďalšie rieky, ako napr. Kysuca, Orava a rieky na východe Slovenska.
Banka je pretkaná dvadsiatimi šiestimi ulicami. Štyri z nich sú pomenované po československých osobnostiach. Viete, čím sa títo štyria páni zapísali do histórie našej obce a do slovenských dejín?
V 30. a 40. rokoch žil v kaštieli na Banke barón Anton von Leonhardi s rodinou. Šľachtický rod Leonhardiovcov je mnohým Banancom dodnes známy. Na život v našej obci si zaspomínal Antonov 86-ročný syn John, ktorý v roku 1949 spolu s rodičmi emigroval do Austrálie. Rozhovor v angličtine zrealizoval Viktor Vrábel v januári 2020 prostredníctvom Johnovej manželky Susan. Šesť dielov príbehu na pokračovanie bolo postupne zverejnených v obecnom mesačníku Bananský hlásnik. Prajeme príjemné čítanie.
Už sedemdesiatjeden rokov vytvára nezameniteľnú hudobnú kulisu takmer počas každej omše. Reč je o organe v Kostole sv. Martina. Začiatkom septembra organistu na chóruse vystriedal organár. O stave bananského organu sme sa počas jeho opravy porozprávali s Jozefom Murárom.
Po bitke na Bielej hore pri Prahe opustil Čechy farár Adam Trajan z Benešova. V roku 1621 ako 35-ročný vyhnanec prišiel do Uhorska. Žil v Šoproni, Žiline, Drahovciach a možno aj v Trenčíne. Z evanjelickej viery konvertoval na katolícku.
Život dnešných školákov uľahčujú technické zariadenia. Zamýšľali ste sa ale nad tým, ako sa učilo v medzivojnovom období? O spomienky na svoje školské časy sa s nami v septembri 2017 podelil 95-ročný Michal Klampár. O pár mesiacov neskôr nás, žiaľ, pán Klampár opustil. Prečítajte si jeho spomienky na školské časy.
Počas víkendu 27. a 28. septembra sa v piešťanskom mestskom parku konalo podujatie Historické dni. Súčasťou neho bola aj prednáška historika Ľuboša Mordina o hrade Bana, ktorý stál v chotári našej obce. Iba žeby nie…
Jednou z najväčších miestnych záhad je existencia hradu Bana. K dispozícii sú len stručné písomné materiály. Musíme pripustiť, že o tomto opevnenom sídle vieme veľmi málo a teoretizovaním sa snažíme čo najbližšie priblížiť k pravdivému obrazu. Čo sme o hrade doposiaľ zistili?
Vďaka archívu piešťanského múzea si môžete teraz prezrieť obrazy, ktoré namaľovali maliari v našej obci.
Prinášame vám prvú časť nostalgického a čiastočne fiktívneho príbehu o skutočnom poštárovi, ktorému sa udiali tajomné veci. Príbeh vo svojej knižke o vodníkoch publikoval amatérsky historik Alexander Urminský.
Bratislavský lekár a prírodovedec Justus Ján Torkoš zavítal trikrát (v rokoch 1723, 1740 a 1743) do tunajších kúpeľov, aby vedecky preskúmal termálne pramene. Vykonal chemický rozbor liečivej vody a bahna. Všimol si, že Váh občas menil svoje koryto.
5. januára 2018 oslávil svoje okrúhle 90. narodeniny Vincent Zoň z Banky. Vďaka jeho konštruktérskym zručnostiam sa zefektívnila výroba v mnohých slovenských i zahraničných podnikoch. Slušne odmenená práca pána Zoňa nezmenila, zostal pokorný. O jeho pestrom živote sme sa porozprávali doma, na Námestí Martina Benku. 3 mesiace po tomto rozhovore nás žiaľ, Vincent Zoň navždy opustil.
V novembri 2018 sa skončil archeologický výskum starej časti Kostola sv. Martina. Výskum, ktorý prebiehal takmer dva mesiace, doplnil poznatky z prvej etapy uskutočnenej na jeseň v roku 2016. Podobne ako pred dvomi rokmi, výskum realizoval Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, tentokrát s dvojicou pracovníkov – Mariánom Samuelom a Petrom Gáborom.
Lyžiarske stredisko Ahoj slúži športovcom už 40 rokov Zimné lyžovanie na Ahoji má dlhú tradíciu, rozvíjať sa začalo už v medzivojnovom období. V priebehu storočia prešli svahy Ahoja veľkými zmenami a pribudli nové druhy športov. Viac v našej reportáži prezradia zakladatelia lyžiarskeho strediska Dominik Jánoška a Stanislav Masaryk.
Pestovanie hrozna a výroba vína má na Banke a v okolitých obciach Radošina a Ratnovce dlhú tradíciu. Prvé zmienky pochádzajú zo 17. storočia.
Ak pristúpite bližšie ku Kostolu sv. Martina, zístite, že je to vlastne dvojkostol. Tvorí ho pôvodný, tzv. starý kostol a nový kostol, v ktorom sa konajú bohoslužby. Kostol je zasvätený Martinovi z Tours. Stojí na rohu Topoľčianskej cesty a Kamennej ulice. V súčasnosti spadá pod piešťanskú farnosť.
Odomykanie automobilu na diaľku či prepínanie televíznych programov z pohodlia gauča pozná zrejme každý z nás. Pokrok sa zastaviť nedá a na obdobnom princípe je možné ovládať už aj kostolné zvony.
Ako si žili Bananci v praveku? V nasledujúcom príspevku vám Martina Moravcová, paleontologička zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra a rodáčka z Banky, priblíži, ako žili naši predkovia pred desiatkami tisíc rokov.
Obtokové rameno Váhu sa nachádza naľavo od rieky Váh a siaha od tzv. Hornej hate až po Krajinský most. Vytvára východnú hranicu Kúpeľného ostrova a zo západu ohraničuje kataster obcí Banka a Moravany nad Váhom. Od rieky Váh je rameno oddelené systémom hatí.