Keď vojak objaví v záhrade granát

Predstavte si, že pracujete s rýľom v záhrade a v tom vám padne zrak na hrdzavý predmet splývajúci s blatom. To správne napätie príde, keď zistíte, že ide o granát z medzivojnového obdobia alebo z čias druhej svetovej vojny. Československý granát, vzor 34 objavil v utorok 27. apríla Henrich Harcsa na svojom pozemku na Kamennej ulici.


Rozhovor vo forme podcastu si môžete vypočuť tu.


Ako ste sa dopracovali k tomuto nálezu?
Chystám základy na garáž. Robím „šalung“ (debnenie). Dnes som potreboval dokopať len úzky pás dvadsaťpäť centimetrov dlhý a päť centimetrov široký. Musel som kopať naúzko. Nakoľko je tam suť, čiže nejaké kúsky betónu a tehál, ide to horšie, tak som to vykopával rýľom. Narazil som na hnedkastý kus zoxidovaného železa. Vytiahnuť ho z tej úzkej ryhy išlo ťažšie. Pred­pokladal som, že tento valček je kus trubky.

Keď som ten predmet vybral, pozrel som sa naň bližšie. Plechové časti navrchu boli poškodené ko­ró­ziou, bola tam aj diera. Prstom som ten predmet očistil od blata. Otvoril sa spodok, kde bol lisovaný plechový pás. Pri útočných granátoch je totiž vrhová poistka tvo­rená pružným plechovým pásikom, ktorý je navinutý. Vzhľadom na to, že v mojej bývalej praxi som sa s takýmito vecami stretával, vzbudilo to vo mne podozrenie, že by mohlo ísť o ručný útočný granát.

Nebol som si ale presne istý typom. Keďže už mám odborný pohľad, na internete som v priebehu piatich minút našiel typ tohto ručného granátu. Akonáhle som si bol istý, že ide o nevybuchnutú muníciu neznámeho pôvodu, ktorú som ako znalý v obore definoval, kontaktoval som Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Trnave, ktoré prostredníctvom operačného dôstojníka poslalo pyrotechnikov.

Bol by granát v takomto stave funkčný?
Vzhľadom na to, že tam bol ešte pásik, poistka sa vnútri nachádzala, takže granát mohol byť aktívny. Pri korózii nikto nevie, čo je poškodené, čo sa môže uvoľniť, a preto som aj narábal tak, aby k samovoľnému iniciovaniu nedošlo. Aj keď sa funkčnosť nedá potvrdiť na sto percent, faktom je, že nálož tam bola.

Čo skonštatovali policajní pyrotechnici?
Jednoznačne stanovili, že ide o aktívnu muníciu. Vzhľadom na to, že bola v značne poškodenom stave a výbušná nálož aj inicializačná rozbuška boli prítomné, pyrotechnici sa jednoznačne rozhodli, že ju musia v čo najkratšej dobe zlikvidovať.

O aký granát išlo?
Hovoríme o ručnom útočnom granáte, vzor 34, to znamená, že bol vyrábaný od roku 1934. Ide o medzivojnovú muníciu československej armády. Bola aj bežnou výbavou opevnení na hraniciach, ktoré sa budovali pred vojnou. Obsahuje asi sto gramov trinitrotoluénu (TNT) s tým, že časť nálože je ešte opatrená brizantnou trhavinou, ktorá je nebezpečná čo i len pri škrabnutí. V roku 1938 začali tento granát nahrádzať vzorom 38.

Útočné granáty slúžia najmä na boj pechoty – pozemného vojska počas útokov. Tento granát dokáže svojou veľkou tlakovou silou otvoriť dvere či odstrániť zátarasy. Na rozdiel od obranného granátu neobsahuje veľa črepín, ale pri blízkom výbuchu nekrytej osoby má smrtiaci účinok približne na vzdialenosť 13 metrov. Ak granát vybuchne v ruke, tlakovou vlnou dochádza k smrteľným poškodeniam tela. Takisto dokáže ublížiť, ak tlaková sila vymrští napr. kamene.

Mal by podľa vás laik šancu rozpoznať, že ide o granát?
Bežný občan by sa tým asi nezapodieval. Hodil by granát ďalej, alebo by ho zaniesol do zberu. Musel by to byť odborník, ale aj ja som si najskôr musel ten predmet očistiť, aby som vôbec vedel, čo to je. Nebyť toho, že mám s výbušninami skúsenosti, neprikladal by som tomu vážnosť. Mohol by som ho hodiť bokom a vtedy by mohol vybuchnúť.

Ako sa sem mohol granát dostať?
Munícia z druhej svetovej vojny sa môže povaľovať kdekade, aj mimo bojísk. Mohol ju niekto nájsť – deti sa s ňou bežne hrávali počas druhej svetovej vojny. Odniesli si ju a zakopali doma, aby nemali problém.

Podľa rozprávania máte už s výbušninami skúsenosti…
V rámci mojej kariéry vo vojsku som prešiel niekoľkými kurzami. Už na vysokej škole sme mali kurz trhania. Ako ženijní náčelníci, ako ženijná odbornosť, sme mali na starosti aj využitie ženijnej munície pre rôzne účely ničenia a výstavby, napr. na budovanie okopov, na zemné práce, likvidáciu objektov, ničenie mostov i nájdenej munície.

V Eritrey v rámci mierovej jednotky OSN sme robili odmínovacie práce. Mal som na starosti ženijno-pyrotechnické skupiny, kde boli výzbrojári ako pyrotechnici a tiež ženisti, ktorí pracovali spoločne.

Je to, dá sa povedať, že osud. Človek sa na to pozerá iným okom, okom skúseností, ktoré zažil. Keď som prišiel na prvú dovolenku z Eritrey a išiel som s rodinou na prechádzku na Bezovec, prichytil som sa pri tom, ako sa pozerám na každý krok pred sebou, na čo stúpam. Len som sa nad tým pousmial.

text, foto a audio:
Viktor Vrábel