Dejiny Banky spísané pred sto rokmi

Dejiny Banky spísané pred sto rokmi V roku 2017 sa autor týchto obecných novín s pomocou dvoch známych podujal na digitalizáciu školskej kroniky. V súčasnosti je prepísaných 520 strán formátu A4 a prebiehajú grafické práce. Je pozoruhodné, že kronikári nezachytávali prvoplánovo len školský život, ale aj obecné, štátne i celosvetové udalosti. Texty v digitalizovanej kronike sme ponechali v pôvodnom znení. Ako malú ochutnávku prinášame predslov z roku 1921, v ktorom učiteľ, správca školy a kronikár Víťazoslav Juráček zhrnul dovtedy známe poznatky o histórii obce.

Tradícia mnoho rozpráva o starodávnych časoch bananských, ale aj dľa písomných pamiatok obec Banka už v 14. století (storočí) jestvovala. Tradícia na 10. stoletie po Kristovi kladie vzniknutie obce, čo neni úplne nemožné. Ján Kanizsay, ostrihomský arcibiskup (1387 – 1418) previedol Canonica Visitatio (biskupskú kontrolu), dľa ktorých dát obec Banka v roku 1397 už jestvovala ako cirkevná obec.

Ako vzniklo meno obce, na to sú rozličné mienky. Niektorí hovoria, že v chotáry bolo mnoho baní a od tých ju pomenovali Bankou. Dľa iných zas na kraji dediny, idúc do Piešťan na terajšom majetku Pflügerovcov stál veľkolepý hostinec, kde sa zámožní páni kartovávali, stavali (vsádzali) veľké banky. Bolo to výletné miesto piešťanských kúpeľných hosťov, kartárov. Tí sa svolávali slovami: „Poďme sa hrať na banku, poďme na banku.“ Iní zas trdia, že tu býval bohatý zemän, ktorý sa menoval Bankay a od neho pomenovali obec Bankou.

Koncom 16. a počiatkom 17. stoletia smutné časy prežívala obec Banka. V roku 1599-om bola bitka s Turkom u Piešťan. Turci prejdúc cez rieku Váh, väčšinu kúpeľných hostov povraždili, ostatných spútali a ako zajatcov zavliekli do Turecka. Ani Banka nebola vtedy šetrená. Ľud pred divokým Turkom utiekol do hôr a vo vydlabaných dierach sa sdržiaval. Tieto diery až do dnes existujú.

Na mieste dnešného obecného domu a školy stál v tej dobe kaštieľ, ktorého majiteľom bol zemän Bankay, výš spomenutý. Tento od strachu pred Turkom pohádzal svoje zlato, striebro a iné šperky do studne, ktorú mal na dvore. On sám ale utiekol podzemnou cestou, ktorá viedla z jeho dvora až ku rieke Váh. Bojác sa od trížnenia (mučenia) tureckého utopil sa vo Váhu.

V roku 1638-om Imrich Bercsényi za kráľovskej komore požičaných 5 000 zlaték dostal Piešťany s kú­peľmi, obec Banku s vynohradmi a kameňolomom. Toto dokazuje po dnes jestvujúca listina, ktorú písal Ferdinand III. ku maďarskej kráľovskej komore.

Na koľko bol ľud v tej dobe nábožensky, dokazuje nápis na kameňnej tabule, ktorá bola pred niekoľko rokmi v bananskom chotáry vykopaná a pravdepodobne slúžila za základný kameň nejakého zemänského stavania (zemanského sídla). Na kameni je vykresaný kríž s nasledujúcim nápisom: „Salvator noster, unisere nostri, Sancta Maria, Patrona Hungariae, ora pro nobis Ladislav kmerico et Nicolao Bercsényi anno 1652“. Kamenná tabula je teraz v kamennom múre, okolo kostola postavenom, zamurovaná.

V roku 1706-om bol založený v Moravanoch nad Váhom farský úrad, od kedy sa stala obec Banka jeho filiálkou (pobočkou). Dotiaľ bola na Banke samostatná fara, ktorej kostol má pochádzať z doby prvého Štefana, kráľa uhorského.


O zverejnení digitálnej školskej kroniky na internete vás budeme informovať.


autor: Víťazoslav Juráček (1921),
prepis: Viktor Vrábel (2017),
foto: školská kronika