Ďalší mamut odhalený

 V priebehu augusta 2020 boli na Červenej veži v lokalite Štepnica 2 objavené kostrové pozostatky mamuta. Prvé nálezy objavil bagrista, krátko nato ho už pri výkopoch sprevádzal archeológ. Od 8. do 10. marca tu realizovali výskum geológovia a paleontológovia. Po preskúmaní náleziska, nachádzajúceho sa len pár krokov od kríža na Beethovenovej aleji, na tomto mieste vyrastie vodojem, ktorý bude zásobovať vodou novopostavené domy.

Červená veža je zaujímavou a pomerne málo prebádanou lokalitou pravekého osídlenia v mikroregióne Moravany nad Váhom – Banka – Ratnovce. Doposiaľ bola počas výskumov na Červenej veži nájdená len kamenná industria (praveké nástroje). Nálezy mamutích kostí sú typické skôr pre lokalitu bývalej tehelne (dnešná Bazovského ulica).

Zvyšky mamuta srstnatého boli nájdené v sprašovom podloží, ktoré názorne dokumentuje zmeny klímy v oblasti Banky. Pozostatky kostí a zubov boli nájdené v hĺbke viac ako 4 metre. Ak nerátame nálezy skamenelín ulitníkov, zvyšky iných pravekých živočíchov nájdené neboli.

Geológovia a ­paleontológovia odobrali množstvo vzoriek, ktoré prinesú informácie o faune a flóre. „Vzhľadom na to, že sa kosti a zub našli v sprašiach, ide o obdobie poslednej doby ľadovej. Tá sa začala približne pred 112-tisíc rokmi a skončila sa približne pred 11 700 rokmi,“ hovorí geologička a paleontologička Martina Moravcová.

„Takýchto lokalít je na Slovensku málo a ide skutočne o vzácny objav pravekého osídlenia z obdobia asi 32-tisíc až 40-tisíc rokov pred Kristom,“ upresnil datovanie v polovici apríla Peter Grznár z Krajského pamiatkového úradu v Trnave. Pre porovnanie, Moravianska venuša vznikla približne 22 800 rokov pred Kristom

Okrem kostí sa podarilo identifikovať viac ako 200 kusov kamennej industrie (nástrojov) a desiatky uhlíkov.

Za nasledujúce fotografie ďakujeme Martine Moravcovej zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra v Bratislave:

Pozostatky boli objavené v spraši, ktorá je tvorená vetrom naviatymi usadeninami

Dolná čeľusť mamuta srstnatého so zubami

Časť mamutej stoličky. Vidno na nej jednotlivé lamely (priečne výstupky).

Dlhé kosti mamuta srstnatého (po latinsky Mammuthus primigenius)

Mamutie rebro

Na snímke vpravo Martina Moravcová počas terénneho výskumu na Červenej veži


O živote mamuta


Stavba tela

Mamut bol približne 3,5 metra vysoký a 5 metrov dlhý praveký živočích. Bol veľmi dobre prispôsobený poslednej dobe ľadovej. Mal 30 centimetrov dlhé hnedé chlpy, na chrbáte mohli byť až trikrát dlhšie. Asi 10 centimetrov hrubá vrstva tuku ho veľmi dobre chránila pred chladom.

Všetky končatiny mali 5 prstov. Mamutí krk bol krátky, no masívny. V oblasti kohútika (oblasť za krkom) mal mamut výrazný hrb. Bolo to spôsobené predĺžením výbežkov prvých hrudných stavcov. Na tieto výbežky sa upínali svaly, ktoré museli uniesť ťažkú hlavu s veľkými klami. Malé uši zabraňovali úniku tepla a zároveň boli menej vystavené mrazu. Chvost bol taktiež malých rozmerov.

Mamutí chobot možno prirovnať k ľudskej ruke – bol univerzálnym nástrojom mamuta. Keďže chobot neobsahoval kosti, bol veľmi ohybný. Na jeho konci sa nachádzal prstovitý výbežok.

Kly sú vlastne obrovské zuby – rezáky. Samice ich mali kratšie a menej zakrivené. Kly slúžili na rôzne účely – mamuty nimi zastrašovali protivníkov i predátorov; samce sa nimi pýšili, keď sa chceli zapáčiť mamutici; vyhrabávali nimi podzemné časti rastlín; vyhlbovali jamy, aby získali vodu alebo minerálne látky. S pomocou klov mohli mamuty dokonca rozbíjať ľad na zamrznutých riekach, aby sa dostali k vode.

Potrava

Vďaka zamrznutým telám mamutov na ruskej Sibíri máme o ich potrave pomerne početné informácie. V žalúdkoch sa našla tráva, tŕstie, mach, ale aj zakrpatené stromy, napr. vŕby, jelše či brezy.

Stáda

Na našom území sa pohybovali stáda s počtom asi 10 kusov. V obdobiach, keď tiahli za potravou, sa tu mohli vyskytovať stáda, ktoré tvorilo 100 mamutov. Predpokladá sa, že mamuty sa dožívali 45 až 50 rokov, najviac však 60 rokov.

Vyhynutie

Pred 15-tisíc rokmi mamut náhle vymizol z územia Európy, severnej a strednej Ázie a Severnej Ameriky. Posledné mamuty žili na východnej Sibíri. Dodnes sa presne nevie, čo spôsobilo ich vyhynutie. Je však isté, že spolu s mamutom vymizli i rôzne ďalšie živočíchy z doby ľadovej. Existuje viacero teórií – rôzne epidémie, choroby, zmena klimatických podmienok či zmena prírodného prostredia. Otázkou taktiež zostáva, akú úlohu vo vyhynutí mamutov zohrával vtedajší človek.

V roku 1943 prebiehal v susedných Moravanoch archeologický výskum, na ktorý sa prišiel pozrieť aj prezident Jozef Tiso (vľavo) a predseda vlády Vojtech Tuka (v okuliaroch). Archeológ Lothar Zotz ukazuje naaranžovanú Moraviansku venušu. | foto: TASR


Pravek na Banke


Živočíšstvo

Na území Banky žili v dobe ľadovej mnohé dnes už vyhynuté druhy zvierat (okrem mamutov strstnatých to boli napr. medvede jaskynné), ďalej zvieratá, ktoré dnes žijú len v severských krajinách (soby, rosomáky, snežné zajace) a tiež vlky, levy, líšky, jelene červené, srnce či havrany. Hlavným lovným zvieraťom bol sob. Najviac kostrových pozostatkov nájdených na Banke patrilo práve sobovi.

Rastlinstvo

Bádatelia František Prošek a Vojen Ložek charakterizovali oblasť v okolí Banky v čase vzniku posledného sprašového horizontu ako otvorenú tundrovú krajinu, ktorá sa striedala s lesným porastom. Rástli tu nenáročné odolné dreviny, ako napr. smrek, borovica, limba, kosodrevina či breza.

Podnebie

Slovensko sa v dobe ľadovej rozkladalo medzi obrovským ľadovcom na severe – severoeurópskym kontinentálnym ľadovcom a horským ľadovcom, ktorý pokrýval Alpy. Ako sme už naznačili, v oblasti medzi týmito veľkými ľadovcami mala krajina charakter tundry. Povrch terénu bol do značnej hĺbky trvalo premrznutý – tvoril ho permafrost. Iba vo vrcholnom lete dochádzalo na oslnených miestach k rozmŕzaniu najvrchnejšej časti pôdy.

V dobe lovcov sobov a mamutov boli dlhé a studené zimy bez väčšieho množstva snehu, skôr s dlhodobými mrazmi. Pre zvieratá, akými boli mamuty, nebol problém takúto zimu prečkať. V zamrznutej krajine si našli množstvo potravy v podobe suchej trávy. Jar a jeseň boli krátke. Letá mohli byť aj pomerne teplé, boli ale výrazne suchšie ako dnes.

Z výskumov vyplýva, že táboriská mladopaleolitických lovcov boli zakladané v priebehu dlhých období, keď mala okolitá krajina trvalo stepný ráz. Pokrývali ju rozsiahle trávnaté plochy, len s občasne rastúcimi kríkmi a nízkou vegetáciou. Popolovité šmuhy v sedimente svedčia o početných stepných požiaroch. Zúriaci oheň nezadržateľne ničil všetko, čo sa mu postavilo do cesty.

Úžitok z ulovených zvierat

Pred 23-tisíc rokmi v oblasti dnešnej Banky žili stáda mamutov, sobov a koní. Pravekí ľudia ich lovili kvôli mäsu, ktoré si opiekli na ohni, alebo si spravili z neho polievku. Z kostí a koží si zas vyrobili stany. Z kožušín si šili oblečenie, napr. kabáty. Kosti zvierat taktiež používali na výrobu nástrojov, s ktorými lovili a spracovávali ulovené zvieratá.

Táboriská lovcov

Obec Banka leží na dôležitom úseku trasy spájajúcej Považie s Ponitrím v bezprostrednej blízkosti termálnych prameňov. V minulosti sa tu nachádzalo viacero brodov cez Váh. Vyvýšené polohy Považského Inovca zasa umožnili ľuďom už od dávneho praveku usadiť sa na miestach, ktoré boli chránené pred pravidelne sa opakujúcimi povodňami, s výhľadom do roviny, ktorú vytvorila rieka. V katastri obce bolo zistených niekoľko paleolitických lokalít.

Je možné, že lovecké táboriská medzi dnešnými Ratnovcami a Hubinou s centrom v okolí Banky a Moravian nad Váhom boli zakladané v klimaticky relatívne príjemnejšom prostredí. Príčinou môže byť práve prítomnosť nikdy nezamŕzajúcich prírodných termálnych prameňov, ktoré vytvorili priaznivú mikroklímu. V ich blízkosti sa sústreďoval dostatok zveriny, ktorú lovci sledovali z vŕškov Považského Inovca (vrátane Červenej veže). Niektoré časti lovci skonzumovali na mieste, iné, na mäso bohatšie odniesli do hlavného zimného tábora.

Táboriská lovcov na Banke boli sezónne a lovci ich zrejme obývali len na jeseň a začiatkom zimy. Vznikla tu na svoju dobu pozoruhodná a rozsiahla ­koncentrácia sídlisk sústredená na neveľkej ploche. V porovnaní s okolitou nehostinnou stepou pripomínala táto oblasť teplú oázu.

Staršie nálezy

Paleolitické nálezy v katastri Banky akoby dlhý čas zostávali v tieni susedných, oveľa známejších Moravian. V tzv. starej tehelni (dnešná Bazovského ulica) sa už v 30. rokoch 20. storočia začali nachádzať mamutie zuby a fosílne kosti. Niektoré nálezy sa podarilo zachrániť členom Piešťanskej muzeálnej spoločnosti a dnes sú uložené v balneologickom múzeu.

Vďaka archeologickému výskumu sa podarilo odokryť a zachrániť kostrové pozostatky mamuta (okrem iného sa zachovala časť panvy, stoličky, zvyšky hornej čeľuste, dlhé kosti končatín, dve ramenné kosti a množstvo menších fragmentov kostí). Bol tu nájdený aj mamutí kel dlhý 2 metre. Bol zaliaty do sadrového lôžka a prevezený do Slovenského národného múzea. V rovnakej vrstve ako kosti sa našiel aj úlomok kamenného nástroja z červenohnedého rádiolaritu (usadená hornina) a nástroje z pazúrika. Masívy okolitých hôr a vážske naplaveniny poskytovali dostatok kvalitnej suroviny na výrobu kamenných nástrojov.

Okrem mamuta druhu Mammuthus primigenius neboli medzi týmito staršími nálezmi zistené pozostatky iných cicavcov. Podľa vyhodnotenia pochádzali nájdené časti kostier minimálne z troch jedincov.

Nástroje a obydlia, ktoré zhotovili lovci mamutov, sa na Banke a v Moravanoch nad Váhom nachádzajú v hĺbke 30 až 150 centimetrov pod povrchom, niekedy dokonca až na povrchu. Tieto nálezy sú často vyorávané traktormi.

zdroj informácií a fotografie z výskumu:
Martina Moravcová, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
text zostavil: Viktor Vrábel