Výskum v Kostole sv. Martina z pohľadu archeológov

V novembri 2018 sa skončil archeologický výskum starej časti Kostola sv. Martina. Výskum, ktorý prebiehal takmer dva mesiace, doplnil poznatky z prvej etapy uskutočnenej na jeseň v roku 2016. Podobne ako pred dvomi rokmi, výskum realizoval Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, tentokrát s dvojicou pracovníkov – Mariánom Samuelom a Petrom Gáborom. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsime zhrnúť najdôležitejšie výsledky bádania tejto zaujímavej stavby, na ktorých sa podieľalo aj mnoho odborníkov z rôznych oblastí (architekti, reštaurátori, archivári a pod.).

Najvýznamnejším poznatkom je rozpoznanie najstaršej podoby kostola, ktorý vznikol najneskôr v 13. storočí, teda oveľa skôr, ako sa doteraz predpokladalo (tretina 14. storočia). Bol to malý kostolík s celkovou dĺžkou 10 metrov. Pozostával z takmer štvorcovej (4,5 x 6 metrov) lode (priestor pre veriacich) a polkruhovej svätyne (priestor pre kňaza a celebrujúcich). Nemal vežu, sakristiu a ani emporu (vyvýšená tribúna v západnej časti lode). Do kostola sa vstupovalo z južnej strany cez portál, z ktorého sme odkryli časť kamenného prahu. Podlahu tvorila len tenká vrstva malty a ušliapanej hliny.

Niekedy na prelome 13. a 14. storočia pôvodnú svätyňu zbúrali a postavili novú – väčšiu. Táto však už mala obdĺžnikový pôdorys a bola temer taká veľká ako loď kostola. Súčasne s ňou postavili na jej severnej strane aj sakristiu (zbúrali ju až v rokoch 1930 a 1931). Z tejto stavebnej etapy sa zachovalo jednoduché kamenné pastofórium (priestor na odkladanie Božieho tela) vytesané z jedného kusa kameňa a malé okienko s tzv. mníškou (výzdoba hornej časti gotického okna, pripomínajúca hlavu a plecia mníšky v kapucni) v strede východnej steny svätyne. Takúto podobu mal kostolík celé obdobie stredoveku, len pri jednom z rohov svätyne pribudol oporný pilier s kamenným odkvapovým „nosíkom“. Pilier mal zabrániť ďalšiemu praskaniu stien, keďže východná stena svätyne sa v dôsledku sadania stavby roztrhla tak, že trhlina prebiehala od spomínaného okienka až po vrchol štítu steny, kde mala šírku až 20 centimetrov.

Kostol na Banke v stredoveku plnil funkciu farského kostola s výsadou pochovávania na priľahlom cintoríne a aj v jeho interiéri. Počas výskumu sme odkryli viacero hrobov vrátane hrobu novorodenca pochovaného tesne pri vonkajšej stene kostola. Zaujímavosťou boli stredoveké hroby v interiéri uložené v smere sever-juh a nie, ako to bývalo obvyklé, v smere východ-západ.

K prestavbe kostola, zrejme poškodeného (vypáleného?) tureckými nájazdmi, došlo niekedy v 17. storočí alebo okolo roku 1700. Kapacitne nepostačujúci kostol vtedy rozšírili smerom na západ a pristavili k nemu hranolovú vežu. Neskôr dovtedy rovný strop lode zaklenuli barokovou klenbou, položili novú tehlovú podlahu (slúžila až do roku 1930) a zamurovali pôvodný vstup. Ďalšie úpravy už príliš nezmenili vzhľad objektu, až v rokoch 1930 a 1931 ku kostolíku, ktorý len o vlások v poslednej chvíli vďaka angažovaniu sa niekoľkých odborníkov unikol zbúraniu, pristavili nový veľký objekt, ktorý slúži ako hlavný kostol dodnes.

Všetky spomínané prestavby a úpravy objektu mali za následok značný nárast terénu v okolí kostola a niveliet (úrovne) podláh v jeho vnútri. Najstaršia podlaha z čias jeho vzniku ležala viac ako 2 metre pod najmladšou podlahou z 20. storočia. Mohutné navážky však spôsobili, že takto „utopený“ kostol neustále vlhol a jeho technický stav sa zhoršoval. Rozpoznanie pôvodných niveliet terénu a podláh v kostole bolo prvým krokom k plánovanej obnove objektu, ktorá bude v nasledujúcich sezónach pokračovať. Veríme, že bude úspešne zavŕšená k spokojnosti veriacich aj návštevníkov kostola.

Na záver by sme chceli zdôrazniť, že aj keď kostolík nie je „nejstarší v ČSR“ a nemá „1 300 let“, ako mylne písali noviny v 30. rokoch 20. storočia, je pekným príkladom stredovekej vidieckej sakrálnej architektúry a miestni obyvatelia môžu byť naň právom hrdí.

pripravili:
RNDr. Mgr. Marián Samuel,
Mgr. Peter Gábor
(AÚ SAV v Nitre)

fotografie:
Viktor Vrábel

Galéria