Vincent Zoň, päťnásobný najúspešnejší vynálezca v Československu (rozhovor)

5. januára 2018 oslávil svoje okrúhle 90. narodeniny Vincent Zoň z Banky. Vďaka jeho konštruktérskym zručnostiam sa zefektívnila výroba v mnohých slovenských i zahraničných podnikoch. Slušne odmenená práca pána Zoňa nezmenila, zostal pokorný. O jeho pestrom živote sme sa porozprávali doma, na Námestí Martina Benku. 3 mesiace po tomto rozhovore nás  žiaľ, Vincent Zoň navždy opustil.

  • narodil sa 5. januára 1928 v obci Skalité na Kysuciach
  • bol autorom 150 vynálezov a 100 špeciálnych jednoúčelových strojov
  • v rokoch 1975 až 1979 bol vyhlásený za najúspešnejšieho vynálezcu republiky
  • jeho vášňou bolo lietanie
  • mal 3 deti s manželkou Silviou, 2 vnučky, 4 pravnučky a 1 pravnuka
  • od 80. rokov žil na Banke
  • zomrel v apríli 2018

Stará škola v obci Skalité

Aké bolo vaše detstvo?
Vyrastal som síce v chudobnom regióne, ale žiadnu ujmu som nepociťoval. Doma nás bolo spolu šesť. Obaja rodičia pracovali na poli, otec chodieval mlátiť obilie. Bol vedúcim potravného družstva. V účtovníctve družstva však vznikli nezrovnalosti, a tak nám exekútor s pomocníkmi zobral kravy, prasa a sliepky. Mamka ešte musela odrábať interes – úroky. Do ľudovej školy som chodil v dedine, stála asi kilometer od nášho domu.

Hranica s Treťou ríšou v obci Skalité

Vaša rodná obec susedí s Poľskom, do ktorého 1. septembra 1939 vpadlo nemecké vojsko a rozpútalo druhú svetovú vojnu. Spomínate si na tie časy?
Veľmi dobre si to pamätám. V ten deň som mal ísť s otcom mlátiť obilie jednému gazdovi, ale ráno prišiel posol, vraj niečo sa chystá. Nikam sme teda nešli. Okolo desiatej sa strhla streľba z ručných zbraní – to miestni vyháňali Poliakov, ktorí od novembra 1938 okupovali našu dedinu. Poobede sa privalili Nemci. S mladými nemeckými vojakmi sme sa kúpali v neďalekej riečke, bolo to idylické.

Jozef Tiso počas prejavu v obci Skalité

V roku 1942 navštívil Skalité prezident Jozef Tiso. Ako ste vnímali politickú situáciu v Slovenskom štáte?
Absolútne som to neriešil. Vtedy nám požičali uniformy Hlinkovej mládeže. Tiso mal prejav a my sme mu pochodovali pred tribúnou. Cez Skalité jazdievali vlaky s deportovanými Židmi do Poľska. Od nás je do Poľska enormné stúpanie, preto sa vlak zakaždým musel vrátiť a k lokomotíve pripojili druhú. Židia boli vo vagónoch natlačení pri pootvorených dverách. Rozprávali sme sa s nimi, nemeckým vojakom to neprekážalo. Jedlo by sme Židom aj boli dali, ale sami sme ho nemali veľa. Ako deti sme tomu veľmi nerozumeli.

Mladý Vincent Zoň

Kam smerovali vaše kroky po absolvovaní ľudovej školy?
Vyučil som sa v Považských strojárňach. Zarábal som dobre a už po roku som si kúpil na tie časy výbornú motorku JAWA 250. Potom som začal rozmýšľať o priemyslovke. V roku 1949 som začal chodiť na Vyššiu priemyselnú školu strojársku v Považskej Bystrici.

Vincent Zoň pri sústruhu

Pracovali ste v zbrojovke v Považskej Bystrici i na považskobystrickom a žilinskom letisku. Čo vás priviedlo do Piešťan?
Letisko Orlové v Považskej Bystrici museli pre výstavbu hydrocentrály zrušiť a zostal som bez práce. Keď som si hľadal zamestnanie, prišiel som sa v roku 1956 informovať do Kovotechny v Piešťanoch. Zhodou okolností vedúci skupiny konštruktérov bol mojím spolužiakom počas leteckého výcviku v Žiline. Hneď ma prijal. Konštruoval som špeciálne jednoúčelové stroje – každý bol určený pre špecifickú súčiastku. Šlo to úspešne. Mnou skonštruované stroje boli zapojené do výroby bytových armatúr v Slovenskej armatúrke Myjava, zdravotníckych pomôcok v Starej Turej, ale putovali aj do českých podnikov. Vedľa vojenského kúpeľného ústavu sme mali dielne, kde sme vytvárali prototypy.

Veľkou vášňou konštruktéra bolo lietanie

Máte na konte stopäťdesiatšesť patentov. Päť rokov po sebe ste sa stali najúspešnejším vynálezcom v Československej republike. Aký je to pocit?
Mňa to nikdy nejako nevzrušovalo. Konštruovanie ma jednoducho bavilo. Vtedy platilo, že ak bol vynález uznaný, odmenu dostal konštruktér aj zhotoviteľ. Stal som sa tak milionárom, ale vôbec som to nepociťoval.

Vpravo Vincent Zoň

Na ktorý vynález ste najviac hrdý?
Som hrdý na svoj najzložitejší a najvýkonnejší stroj JUS ADM 32, ktorý slúžil na opracovanie automobilových diskových matíc. Jeden takýto stroj nahradil osem západonemeckých šesťvretenových automatov. Okrem toho, že bol omnoho efektívnejší, jeho obsluha bola čistejšia. Pracovníci už neprichádzali do styku s reznou kvapalinou, ktorá spôsobovala ekzémy. Vyrobené boli štyri kusy strojov, ktoré putovali do Myjavy, kde vyrábali matice pre armádne vozidlá.

Stroj skonštruovaný podľa návrhu V. Zoňa

V roku 1981 ste začali stavať na Banke. Predpokladám, že ako šikovný konštruktér ste si dom postavili vlastnoručne…
Dostať pozemok na Banke nebolo jednoduché. Skoro všetko som si spravil sám, okrem parketovej podlahy a omietky. S pomocou syna a jeho štyroch kamarátov som dom staval päť-šesť rokov.

Autorské osvedčenie na vynález

Ako by ste zhodnotili uplynulých deväťdesiat rokov svojho života?
Tie roky boli neuveriteľne pekné, lebo som si ich užil. Nevidím jedinú tmavú stránku v mojom živote. Nemám sa na čo sťažovať.

 

text a foto:
Viktor Vrábel

Galéria