Saluberrimae Pistinienses Thermae

Po bitke na Bielej hore pri Prahe opustil Čechy farár Adam Trajan z Benešova. V roku 1621 ako 35-ročný vyhnanec prišiel do Uhorska. Žil v Šoproni, Žiline, Drahovciach a možno aj v Trenčíne. Z evanjelickej viery konvertoval na katolícku.

Latinský titul básne zdobí aj Kolonádový (Sklený) most

V roku 1642 v Trenčíne vydal Trajan báseň s názvom Saluberrimae Pistinienses Thermae ad fluvium Vagum (Najuzdravujúcejšie piešťanské kúpele ležiace pri rieke Váh). Chváli v nej liečivé pramene, opisuje kúpele a rovnako si všíma okolie – prírodné danosti (rieku, polia, lesy, lúky, vrchy, zvieratá atď.) a tiež život tunajších obyvateľov.

Nevynecháva ani obec Banka. Spomína kopanie kúpacích jám v štrku, ktoré sa vystielali vetvami a listami; prístav pre plte na Váhu aj kompu určenú na prevoz cez rieku. Opisuje Bananský vŕšok, na ktorom rástol listnatý hájik. Nachádza sa tam lom na kvalitný kameň, najmä červenej, žltej a bielej farby, ktorý slúžil na stavbárske a maliarske účely.

Z básne sa ďalej dozvedáme, že vtedy tu ešte neexistovali kúpeľné budovy ani bežné ubytovacie zariadenia, iba v osade Teplice stál veľký panský dom pre šľachticov. Kúpeľní hostia sa preto ubytovávali v poddanských chalupách miestneho obyvateľstva, najmä v kúpeľnej osade Teplice, v Piešťanoch a na Banke. Na rozdiel od Piešťancov a Tepličanov mali obyvatelia Banky výhodu, že ich príbytky neboli ohrozované povodňami.

pripravil: 
Ing. Alexander Murín
(obecná kronika)

spracoval:
Viktor Vrábel