Brody, kompy, mosty

Obec Banka sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Váhu a jeho obtokového (mŕtveho) ramena. V minulosti spájalo Banku s Piešťanmi, resp. Kúpeľným ostrovom viacero druhov premostení. 

 

Brody

Cez brody na Váhu a Považský Inovec (presnejšie cez Ducové a Banku) viedli v stredoveku významné cesty. Kým v časoch Veľkej Moravy sa z Pomoravia do Ponitria prechádzalo väčšinou cez Pobedim, Kostolec pri Ducovom a cez Jurka pri Nitrianskej Blatnici, v 13. storočí nadobudla väčší význam cesta vedúca z Vrbového cez brod pri Banke a cez úvoz na horskom priechode Havran.

 

 

Kompy

Z roku 1429 pochádza záznam krajinského sudcu Matúša Polóca, ktorý hovorí o výbere mýta za prechod cez brod. Kto sa nemohol cez rieku prebrodiť (napr. prevážal tovar na voze), ten sa previezol kompou. Most tu vtedy ešte neexistoval.

V 17. storočí premávali kompy z Piešťan do Moravian nad Váhom a z Teplíc na Banku. O mostoch z tohto obdobia ešte stále nemáme informácie, teoreticky mohol existovať drevený most, ktorý spájal Teplice s kúpeľmi.

V roku 1865 vytvoril maliar Leopold Kerpel litografiu s titulom Kompa cez Váh. Je na nej zobrazená kompa s lanom a ľudia pod prístreškom čakajúci na prepravu z Kúpeľného ostrova na Banku. Na diele je vidieť aj časť Bananského vŕšku (Červená veža), ktorý bol vtedy holý. Prevoz cez rieku z piešťanskej strany dlhodobo zabezpečovala rodina Vavrovcov a z bananskej strany rodina Julíniovcov.

Na Kúpeľnom ostrove v blízkosti stanovišťa kompy stála v tých časoch krčma U Bosého, v ktorej si pocestní a povozníci krátili čas počas čakania na prevoz kompou. Krčma sa nachádzala v miestach dnešného hotela Thermia Palace.

 

 

Mosty

Prechod cez druhé riečisko Váhu (z Kúpeľného ostrova do Teplíc) bol zabezpečený pomocou dreveného mosta, ktorý dal v roku 1865 opraviť gróf František Xaver Erdődy. Cez tento most prechádzali nielen kúpeľní hostia, ale tiež pocestní a povozy smerujúce z Považia do Ponitria a obrátene.

V časoch Rakúsko-Uhorska zabezpečovala spojenie Banky s Kúpeľným ostrovom stále kompa. Pozostávala z dvoch člnov, ktoré boli prepojené drevenou palubou. Pomocou kladky bolo plavidlo pripevnené k oceľovému lanu. Pohyb kompy obstarával kompár, ktorý ju pomocou dlhej žrde odtláčal od jedného brehu k druhému.

Olejomaľba Jána Antonína Koželuha z roku 1905 znázorňuje drevený most spájajúci Piešťany s Kúpeľným ostrovom. Na maľbe je tiež vidieť kompu, ktorá zabezpečovala prevoz z Kúpeľného ostrova na Banku a tiež časť Bananského vŕšku.

Spojenie medzi Kúpeľným ostrovom a Bankou cez druhé riečisko Váhu (dnešné obtokové rameno Váhu) sa aj začiatkom 20. storočia zabezpečovalo pomocou kompy. Neskôr bol vybudovaný pontónový most, ktorý nadväzoval na cestu prechádzajúcu okolo hotela Thermia Palace. Pontónový most sa voči súčasnému Krajinskému mostu nachádzal o necelých 100 metrov bližšie k centru obce.

 

Krajinský most bol vybudovaný v rokoch 1930 – 1931. Vo svojom čase patril k najodvážnejším mostným konštrukciám v Československu. V apríli 1945 most poškodili ustupujúce nemecké vojská. Podarilo sa ho opraviť za 11 dní. S prácami pomohli mnohí obyvatelia Banky. V lete 2014 podstúpil most rekonštrukciu. Počas nej bol kompletne uzavretý (obchádzková trasa zachádzala až k obciam Lúka a Horná Streda).

 

 

pripravili:
Ing. Alexander Murín,
Viktor Vrábel
(obecná kronika)