1925: Tragédia na Váhu

Málokomu dnes meno Štefan Javorek niečo hovorí, pritom tento muž sa pred takmer storočím stal v obci hrdinom. Keď 14. júla 1925 videl topiaceho sa chlapca vo Váhu, odhodlal sa ho zachrániť. Žiaľ, obaja vo vodách Váhu zahynuli. O Štefanovi Javorkovi nám viac porozprávala jeho 58-ročná vnučka Pavla Haščíková.

 

ŠTEFAN JAVOREK

• narodil sa 19. novembra 1900 na Banke
• mal 4 sestry
• vyučil sa za tesára
• bol dobrovoľným hasičom
• s manželkou Helenou mal jednu dcéru

 

RUDOLF STRECHAY

• narodil sa 21. júla 1914
  (Pozn. red: Viac informácií o živote chlapca sa nám zistiť nepodarilo.)

 

 

Štefan Javorek sa narodil a býval na dnešnej Podhorskej ulici. Len niekoľko metrov cez potok bývala jeho budúca manželka Helena (rod. Hrutková), ktorá sa narodila v roku 1902. „Dedko bol šikovným stolárom a tesárom. Bol veľmi dobrým človekom, ľudia ho mali radi. Bol vysokej postavy, skrátka fešák,“ prezrádza vnučka Pavla Haščíková, ktorá rovnako ako jej mama dedka nezažila a vie o ňom iba z rozprávania.

V 20. rokoch minulého storočia spájal Banku s Kúpeľným ostrovom pontónový most. Bol to drevený most, ktorý vďaka člnom (tzv. pontónom) plával na hladine Váhu. Voči Krajinskému mostu, ktorý ho vystriedal v roku 1932, bol pontónový most umiestnený bližšie k centru našej obce. Hladina najdlhšej slovenskej rieky sa výrazne dvíhala aj v Piešťanoch, a to aj napriek tomu, že v tom čase už prebiehali práce na regulácii toku Váhu. Na jar 1924 spôsobila povodeň veľké škody na majetku i úrode a most bol odvlečený až do Hlohovca.

V utorok 14. júla 1925 pracoval Štefan Javorek na oprave pontónového mosta. Spevňoval práve drevenú stojku, keď vo vode zbadal topiaceho sa chlapca. Čo topeniu predchádzalo, nevedno. „Chlapček dedka tak kŕčovito stisol, že nevedel nabrať dych. Hoci bol dedko vysoký, zaboril sa do blata a nevedel sa vynoriť. Kým ich okolití ľudia vytiahli, bolo už neskoro. Našli ich v blate v spoločnom objatí,“ hovorí vnučka.

Obec razom prišla o 2 mladé životy. 24-ročného Štefana Javorku a 10-ročného Rudolfa Strechaya pochovali v spoločnom hrobe, ktorý sa nachádza v spodnej časti bananského cintorína, neďaleko domu smútku. Ohraničuje ho kovová ohrada. Na náhrobku je napísané: „Vo vlnách Váhu v spoločnom objati život sme ztratili, k večnému spánku v hrob tento staženi, sme sa zas spojili.“ O posledné miesto odpočinku sa z úcty k obom zosnulým postarala rodina Strechayovcov.

V apríli nasledujúceho roka porodila manželka Helena vytúžené dieťa Javorkovcov – dcéru Štefániu. Neskôr sa druhýkrát vydala za Michala Komadela z Piešťan, ktorý mal 8 detí. Spolu mali ďalšie 2 deti. „Pre nás bol dedko hrdina. Vždy sme boli naňho hrdí. Mama bola nešťastná, že ho nepoznala, bolo jej veľmi smutno. Dedkova fotka stále visela doma v kuchyni. Keď už bola mama chorľavá, visela u nej v izbe,“ spomína Pavla Haščíková. V dobových hasičských záznamoch sa uvádza: „(…) abi boli naše knihi o našem hnuti aspoň 1 ras do roka prečitane pri valnom zhromaždeni, obzvlašť o Bratovi javorkovi, o jeho dobročine, jeho odanosti Hasičskej. Má nám ostatnim bit Prikladom jak ma bit Hasič odani na pomoc Bližnemu. Toto je potrebne našmu Hasičstvu opakuvat.“

 

 

pripravil:
Viktor Vrábel