Dychová hudba Inovčanka

Dychovka v obci Banka má dlhú tradíciu. Hrá nepretržite od čias Rakúsko-Uhorska do súčasnosti. Hudobníci vystupujú nielen počas obecných podujatí (vatra zvrchovanosti, fašiangová zabíjačka, pietna spomienka, rôzne oslavy a pod.), ale viackrát úspešne reprezentovali obec aj v Piešťanoch, okolitých obciach či v zahraničí (napr. v Nemecku).

• vznik: 1908
• kapelník: Róbert Uhrín
• umelecký vedúci: Ing. Anton Haring

Z histórie

Obyvatelia Banky mali odjkaživa vrúcny vzťah k hudbe. Prvé správy o dychovej hudbe pochádzajú už z roku 1908. Medzi prvých muzikantov patrili: Š. Dubovský, V. Klampár a M. Rusnák (krídlovka), M. Vetrík a J. Julíny (es klarinet), J. Samuhel (es trúbka), J. Gašpar (es trúbka), J. Šnajdar (baskrídlovka), J. Stolárik (F bas heligón), Dubovský (bas trúbka), Gašpar (bas trúbka) a Kališ (bubon).

Počas 1. Československej republiky bola dychovka veľmi aktívna. Zúčastňovala sa všetkých významnejších podujatí nielen na Banke, ale aj v širšom regióne Piešťan.

Rozmach dychovej hudby na Banke nastal v rokoch 1940 až 1947. Dychovka mala asi 30 stálych muzikantov. Na čele umeleckého telesa stál kapelník Klampár. Ako rovnošata sa používala vojenská uniforma. Zvláštnosťou boli omotky (úzke pásy látky na omotávanie nôh), ktoré sa používali namiesto ponožiek. Členmi dychovej hudby boli: Blažej Klapmár, Jozef Klampár, Michal Minárik, Ján Hrudka, Jozef Hanšút, Rudolf Stolárik, Tomáš Vetrík, Rudolf Hulman, Jozef Šiška, Ján Gabriš, Jozef Gašpar, Ján Chalás, Jozef Šebo, Rudolf Chalás, Gašpar Gregorička, Rudolf Julíny, Kamil Polák a Klement Šebo.

Dychovka pokračovala vo svojej činnosti aj po 2. svetovej vojne. Organizačným vedúcim bol Ján Hrudka. Kapelník Jozef Klampár vyučoval mladých muzikantov, ktorými v tom čase boli: Jozef Rusnák, Ján Dubovský, Michal Samuhel, Emil Krasnarovič a Ján Chalás (krídlovka), Ján Rusnák a Timotej Masarik (klarinet), Mikuláš Šebo (pikola), Tomáš Samuhel a Oliver Petruš (bas), Rudolf Bilený a Tibor Rybárik (trombón), Štefan Orviský (es trubka), Rudolf Komadel (B trubka) a Hulman (barytón).

Od roku 1947 bol dlhé obdobie vedúcim dychovky Juraj Stolárik. Nacvičovala a vystupovala nielen kapela dospelých, ale aj mládežnícka (školská) kapela. Prvými mladými hudobníkmi boli: Rudolf Gašpar a Viktor Vetrík (krídlovka), Emanuel Čirka a Alojz Valent (klarinet), Jozef Boďo (tenor), Štefan Nedelka (baryton), Emil Uhrín (bas), Gašpar Haring (veľký bubon, bicie) a ďalší.

Neskôr v druhej polovici 50. rokov nacvičovala druhá skupina: Michal Julíny, Milan Stolárik, Jozef Šebo a Ján Vido (krídlovka), Štefan Gabriš (tenor), Peter Valko (barytón), Anton Lepej a Jozef Margetín (bas), Jaroslav Bórik (bas trubka), Anton Gašpar, Milan Julíny a Anton Chalás (es trubka), Rudolf Stolárik, Jozef Moravčík, Jozef Toráč a Eduard Gašpar (klarinet), Jozef Mázer (flauta, pikola) a Ján Moravčik (veľký bubon).

V 60. rokoch a začiatkom 70. rokov nacvičovala tretia skupina v zložení: Michal Rusnák a Pavol Šebo (krídlovka), Eduard Gašpar (klarinet), Štefan Samuhel (es trubka), Juraj Vetrík (malý bubon), Jozef Rusnák (bas krídlovka) a ďalší.

Dospelácky dychový súbor hrával na slávnostiach a oslavách významných výročí a sviatkov (v prvomájovom sprievode v Piešťanoch sa hudobníci viezli na vyzdobenom aute). 9. mája sa dychovka zúčastňovala kladenia vencov, chodila tiež hrávať na veselice, maškarné plesy, tanečné zábavy, pobožnosti, pohreby, družstevné podujatia (dožinky, doplatky a pod.), hudobne sprevádzali stavanie májov, oslavy menín (napr. na Jozefa) či futbalové turnaje. Hudobníci vyhrávali nielen na Banke, ale aj v okolitých obciach a mestách (napr. Piešťany a Hlohovec). Hrávali aj v niekdajšom hoteli Slovan. Súbor získal viacero ocenení a pochvalných uznaní.

Spočiatku sa nacvičovalo v priestoroch starej školy, potom v dome Juraja Stolárika a neskôr v kultúrnom dome a v požiarnej zbrojnici (od 90. rokov sídlo obecného úradu).

V rokoch 1974 až 1979 tunajšia dychová hudba stagnovala, pretože došlo k rozkolu medzi niekoľkými staršími muzikantami. V tom období si dychová hudba odsúhlasila nový názov. Popri návrhoch G. Haringa (Úsvit) a Š. Gabriša (Banančanka) sa ujal návrh Ing. Michala Rusnáka (Inovčanka).

Oživenie dychovej hudby nastalo v roku 1987, keď bol za kapelníka zvolený Ing. Michal Rusnák. Pribudli ďalší muzikanti: R. Uhrín, J. Gašpar, M. Gašpar, P. Orviský, J. Marek, jeho syn Ľ. Marek, J. Šugár a niekoľko ďalších muzikantov z Piešťan.

Obdobie najväčšieho rozmachu dychovej hudby nastalo po roku 1988, keď na žiadosť Ing. Michala Rusnáka a Gašpara Haringa prišiel ako hráč, ale hlavne ako umelecký vedúci (kapelník) Ján Benka. Postupne povzniesol úroveň dychovky po umeleckej stránke. Ustálilo sa obsadenie všetkých nástrojových sekcií a začalo sa s pravidelným nacvičovaním. Okrem pochodov a skladieb tanečného charakteru začala dychová hudba hrávať aj náročnejšie skladby. Do repertoáru boli zaradené koncertné valčíky, charakteristické folklórne skladby, predohry a serenády. Do kolektívu boli prijaté dve speváčky a spevák.

Banka bola v tom období mestskou časťou Piešťan. Po niekoľkých rokovaniach vybavil Ing. M. Rusnák spolu s J. Benkom sponzora, ktorým sa stali piešťanski požiarnici. Dychová hudba zároveň dostala hasičské rovnošaty a na rôznych podujatiach vystupovala v uniformách.

Ing. M. Rusnák a G. Haring zároveň požiadali kapelníka Jána Benku, aby na Banke začal vyučovať deti miestnej školy hru na hudobné nástroje. V apríli 1988 spoločne navštívili tunajšiu základnú školu, kde urobili prieskum a zistili záujem žiakov o hru na dychové nástroje. Prihlásilo sa vtedy 26 žiakov, prevažne chlapcov.

V triede na Topoľčianskej ceste sa v roku 1988 začalo prípravné vyučovanie. Učiteľ prebral najskôr teóriu hudby a potom žiakom pridelil hudobné nástroje. Po dvoch rokoch prípravnej výučby sa uskutočnil výber žiakov vhodných pre ďalšie štúdium. Od septembra 1990 začala v mestskej časti Banka pôsobiť vysunutá trieda Základnej umeleckej školy v Piešťanoch, v ktorej sa vyučovala hra na dychové hudobné nástroje. Kroniku dychovej hudby viedol Ing. Michal Rusnák.

V roku 1990 mala dychová hudba 22 hudobníkov a 2 speváčky. Súbor vystupoval na rôznych verejných podujatiach, slávnostiach a promenádnych koncertoch (napr. v pieštanskom hudobnom pavilóne). V roku 1995 vystupovala DH Inovčanka v Nemeckej spolkovej republike. Od roku 1994 kroniku viedol Ing. Anton Haring.

Druhá polovica 90. rokov bola poznačená určitou nostalgiou tunajšej dychovej hudby. V dôsledku nepriaznivej spoločenskej situácie niektorých členov súboru (nezamestnanosť) bol narušený zaužívaný chod dychovej hudby. Po roku 1995 sa preto vykonali niektoré korekcie v zostavení nástrojových skupín, čím vznikla malá dychová hudba, ktorá účinkovala až do roku 2002.

V júni 2008 sa konali oslavy 100. výročia existencie Dychovej hudby Inovčanka. V kultúrnom dome bola otvorená výstava s názvom História a súčasnosť dychovej hudby v Banke. V rámci príprav na oslavy 100. výročia pôsobenia dychovej hudby na Banke nahrala dychovka svoje prvé CD s názvom Na Ahoji. Taktiež bola vydaná publikácia o histórii dychovej hudby na Banke.

V roku 2019 zároveň s 810. výročím prvej písomnej zmienky o obci Banka oslávila Dychová hudba Inovčanka 111. výročie založenia. Ján Benka, neodmysliteľná súčasť histórie bananskej dychovky, pokrstil CD priznačne nazvané Inovčanka 111 (1908 – 2019).

Galéria