Dominanty obce

Obec Banka je obklopená prírodou z každej svetovej strany, o prírodné zaujímavosti teda nie je núdza. Dominantnou historickou stavbou je bezpochyby miestny dvojkostol.

 

 

Kostol sv. Martina

 

Kostol sv. Martina sa nachádza na vyvýšenej terase pri Topoľčianskej ceste. Malo by ísť o jediný dvojkostol na Slovensku. Tvorí ho pôvodný, tzv. starý kostol a nový kostol. Patrónom svätostánku je sv. Martin z Tours. V roku 1963 bol kostol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V súčasnosti spadá pod piešťanskú farnosť.

Najnovšie nálezy archeologického výskumu svedčia o tom, že pôvodný kostolík vznikol najneskôr v 13. storočí. Počas bádania na jeseň roku 2016 boli objavené stopy po románskom slohu – tzv. apsida (polkruhovitý výklenok typický pre rotundy), ktorá datovanie kostola neoficiálne posúva do obdobia romaniky (11. st až 1. pol. 13. st.). Na sklonku 16. storočia kostol vypálili turecké vojská.

Zaujímavosťou je, že úroveň podlahy kostola bola vplyvom početných rekonštrukcií postupne navýšená až o 3 metre. V 20. rokoch 20. storočia bol kostol v dezolátnom stave a hrozilo mu zbúranie. O desaťročie neskôr bol v dobových novinách označený za najstarší kostol v Československu – podľa článku má mať 1 300 rokov. Táto informácia sa však dosiaľ nepotvrdila.

Počas druhej etapy archeologického výskumu v roku 2018 bol objavený masívny náhrobný kameň kamenára, ktorý zomrel v roku 1682. Ide o jeden z najstarších náhrobkov kamenára na území Slovenska. Ilustruje vzrastajúci význam remeselníkov vo vtedajšej spoločnosti.

V rokoch 1930 a 1931 bola k starému ranogotickému kostolu pristavaná nová loď, v ktorej sa dodnes slúžia omše. Vo veži sa okrem dvoch zvonov nachádza aj rapkáč, ktorý sa počas veľkonočného obdobia ako jediný v Trnavskom kraji rozlieha ulicami obce. Oproti kostolu sa nachádza cintorín. Priamo pod hrobmi sú vo svahu vybudované vínne pivnice.

 

 

Hrad Bana

 

Historici sa zhodujú, že na kopci, kde vyrástol Kostol sv. Martina, stál predtým hrad Bana. Jeho existencia je do veľkej miery opradená rúškom tajomstva. Všetko naznačuje tomu, že hrad tu stál už v časoch Veľkej Moravy.

S veľkou pravdepodobnosťou išlo o staroslovanský hrad alebo hradisko ohraničené valom a palisádami. Išlo o dôležitý hrad, ktorý plnil úlohu správy a vojenskej obrany obyvateľstva tunajšieho regiónu.

Kastelánmi boli zväčša príslušníci významných uhorských rodov – Hunt-Poznanovci, Ludanickovci, Forgáčovci či Čákovci. Úlohu hradu po jeho zániku v 13. storočí prevzal hrad Tematín.

 

 

Kopec Ahoj

 

Juhovýchodne od centra obce sa nachádza kopec Ahoj, ktorý sa stal zázemím pre množstvo športov – celoročná turistika, zimné lyžovanie, lyžovanie na tráve, downhillové jazdenie či jazdenie na horských kolobežkách. Lyžiarske stredisko tvoria dva svahy, každý kopíruje jeden vlek. Celková dĺžka zjazdovky je približne 700 metrov.

Kopec Ahoj sa považuje za kolísku lyžovania na tráve. Už v roku 1980 bojovali trávoví lyžiari o Pohár Československej spartakiády. Horný svah Ahoja sa radí medzi najkvalitnejšie európske svahy využívané na tento netradičný šport.

Lyžiarske stredisko Ahoj patrí k najjužnejšie položeným strediskám na Slovensku. Nachádza sa v nadmorskej výške len 246 m. n. m., pričom celkové prevýšenie činí 124 metrov. Zimné lyžovanie sa pomaly stáva raritou. Lyžiari a sánkari sa tešia z každej vločky prírodného snehu. Nezabudnuteľným zážitkom je nočné lyžovanie s panoramatickým výhľadom na piešťanský región.

V roku 2010 začali nadšenci cyklistiky s budovaním Bikeparku Ahoj. V súčasnosti sa v areáli nachádza 6 rôzne dlhých trás s tromi náročnosťami. Pre začiatočníkov sú vhodné nenáročné trate Šlapavá a Horná. Stredne náročná je trať Jarok. Skúsení jazdci si užijú trate Hophop, Klopky alebo DH. Bikepark navštevujú nielen jazdci z celého západného Slovenska, ale aj z Českej republiky.

V roku 1934 vyrástla na Ahoji rovnomenná turistická chata s výčapom. Na sklonku roku 1944 ju vypálili nemeckí vojaci, pretože podozrievali šenkárku zo skrývania partizánov. Podobný osud v roku 1993 postihol aj drevenú zrubovú chatu, ktorú podpálil neznámy pyroman. Každoročne v júli sa na Ahoji zapaľuje vatra zvrchovanosti. V blízkosti kopca pramení Vápenícky potok.

 

 

Turistické trasy

 

Bezprostredne s intravilánom obce susedí lesopark Červená veža. O jeho zalesnenie sa postaral správca piešťanských kúpeľov a vizionár Ľudovít Winter, ktorý dokonca uvažoval nad vybudovaním lanovky z Kúpeľného ostrova na Červenú vežu. V roku 1929 dal na základe projektu Gejzu Gerendaya postaviť reštauráciu Červená veža, ktorá v pôvodnej podobe už neexistuje.

Maliar Janko Alexy dal v roku 1934 postaviť v tejto lokalite vilu, v ktorej sa stretávali známi slovenskí výtvarníci Martin Benka, Miloš Bazovský, Zoltán Palugay a ďalší. Úmysel vybudovať tu slovenskú maliarsku kolóniu nevyšiel pre problémy s pozemkami. Na úpätí lesoparku, bližšie k centru obce, dodnes sídli Dom slovenských spisovateľov.

Z Červenej veže sa turisti i cyklisti cez Beethovenovu alej a neskôr pozdĺž viníc dostanú k niekdajšiemu letohrádku Bakchus vila, kde údajne Ludwig van Beethoven zložil Sonátu mesačného svitu. Z Bakchus vily je to len kúsok k sedlu Havran, ktoré je križovatkou viacerých turistických trás.

Červená značka privedie výletníkov po hrebeni k Zlatému vrchu (480 m. n. m.), ktorý je najvyšším bodom regiónu. Zlatý vrch, rozprestierajúci sa na hranici bananského a moravianskeho chotára, ponúka neopakovateľný výhľad na región. V dávnej minulosti sa na kopci doloval hematit a chalkopyrit, ktorý našim predkom pripomínal zlato.

 

 

Vodstvo

 

Obec Banka sa môže popýšiť bohatým vodstvom. V katastri sa nachádzajú dva potoky a malé jazierko. Zo severu na juh obec ohraničuje obtokové rameno Váhu a neskôr rieka Váh s vodnou nádržou Sĺňava, ktorá vytvára priaznivé podmienky pre najrôznejšie vodné športy a rybolov. V blízkosti Sĺňavy sa nachádza Rimplerova važina. V minulosti sa v obci nachádzali dva vodné mlyny.

Na Banke sa nachádzajú ložiská liečivého sírneho bahna. Z hĺbky dva kilometre tu na viacerých miestach vyviera termálna minerálna voda, medzi miestnymi prezývaná vajcovka. Typický zápach po vajciach má vďaka vyššiemu obsahu síry. Liečivé bahno je pre svoje antireumatické účinky považované za svetový unikát.

V minulosti Váh neustále menil svoje koryto, čo spôsobovalo, že kúpele sídlili väčšinou v chotári Banky. Tunajšie kúpele sa stali svetoznámymi najneskôr v 16. storočí. Práve teplé pramene lákali do oblasti Banky nielen chorľavých ľudí, ale aj pravekých lovcov mamutov a zveri, po ktorých nachádzame početné nálezy – mamutie kly, praveké dielne s ohniskami, kamennú industriu, kovové šperky a pod.

Obyvatelia lokality Hlavina svojpomocne vybudovali rovnomenné jazierko na niekdajšom Husacom námestí. Priezračná voda je domovom kaprov, pstruhov, karasov a ostriežov taktiež zázemím pre Bananské vydry – tak si hovoria miestni otužilci.

 

spracoval:
Viktor Vrábel