Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Výskum v kostole z pohľadu archeológovVytlačiť
 

V novembri sa skončil archeologický výskum starej časti Kostola sv. Martina. Výskum, ktorý prebiehal takmer dva mesiace, doplnil poznatky z prvej etapy uskutočnenej na jeseň v roku 2016. Podobne ako pred dvomi rokmi, výskum realizoval Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, tentokrát s dvojicou pracovníkov – Mariánom Samuelom a Petrom Gáborom. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsime zhrnúť najdôležitejšie výsledky bádania tejto zaujímavej stavby, na ktorých sa podieľalo aj mnoho od­borníkov z rôznych oblastí (architekti, reštaurátori, archivári a pod.).

Najvýznamnejším poznatkom je rozpoznanie najstaršej podoby kostola, ktorý vznikol najneskôr v 13. storočí, teda oveľa skôr, ako sa doteraz predpokladalo (treti­na 14. storočia). Bol to malý kos­tolík s celkovou dĺžkou 10 metrov. Pozostával z takmer štvorcovej (4,5 x 6 metrov) lode (priestor pre veriacich) a polkruhovej sväty­ne (priestor pre kňaza a celebru­júcich). Nemal vežu, sakristiu a ani emporu (vyvýšená tribúna v západnej časti lode). Do kosto­la sa vstupovalo z južnej strany cez portál, z ktorého sme odkry­li časť kamenného prahu. Podla­hu tvorila len tenká vrstva malty a ušliapanej hliny.

Niekedy na prelome 13. a 14. storočia pôvodnú svätyňu zbúra­li a postavili novú – väčšiu. Táto však už mala obdĺžnikový pôdo­rys a bola temer taká veľká ako loď kostola. Súčasne s ňou posta­vili na jej severnej strane aj sa­kristiu (zbúrali ju až v rokoch 1930 a 1931). Z tejto stavebnej etapy sa zachovalo jednoduché kamen­né pastofórium (priestor na od­kladanie Božieho tela) vytesané z jedného kusa kameňa a malé okienko s tzv. mníškou (výzdoba hornej časti gotického okna, pri­pomínajúca hlavu a plecia mníš­ky v kapucni) v strede východ­nej steny svätyne. Takúto podobu mal kostolík celé obdobie stredo­veku, len pri jednom z rohov svä­tyne pribudol oporný pilier s ka­menným odkvapovým „nosíkom“. Pilier mal zabrániť ďalšiemu praskaniu stien, keďže východná stena svätyne sa v dôsledku sa­dania stavby roztrhla tak, že trh­lina prebiehala od spomínaného okienka až po vrchol štítu steny, kde mala šírku až 20 centimetrov.

Kostol na Banke v stredove­ku plnil funkciu farského kostola s výsadou pochovávania na pri­ľahlom cintoríne a aj v jeho in­teriéri. Počas výskumu sme od­kryli viacero hrobov vrátane hro­bu novorodenca pochovaného tesne pri vonkajšej stene kosto­la. Zaujímavosťou boli stredoveké hroby v interiéri uložené v smere sever-juh a nie, ako to bývalo ob­vyklé, v smere východ-západ.

K prestavbe kostola, zrejme poškodeného (vypáleného?) tu­reckými nájazdmi, došlo niekedy v 17. storočí alebo okolo roku 1700. Kapacitne nepostačujúci kostol vtedy rozšírili smerom na západ a pristavili k nemu hranolovú vežu. Neskôr dovtedy rovný strop lode zaklenuli barokovou klenbou, po­ložili novú tehlovú podlahu (slú­žila až do roku 1930) a zamuro­vali pôvodný vstup. Ďalšie úpravy už príliš nezmenili vzhľad objek­tu, až v rokoch 1930 a 1931 ku kos­tolíku, ktorý len o vlások v po­slednej chvíli vďaka angažovaniu sa niekoľkých odborníkov unikol zbúraniu, pristavili nový veľký ob­jekt, ktorý slúži ako hlavný kostol dodnes. Všetky spomínané pre­stavby a úpravy objektu mali za následok značný nárast terénu v okolí kostola a niveliet (úrovne) podláh v jeho vnútri. Najstaršia podlaha z čias jeho vzniku ležala viac ako 2 metre pod najmladšou podlahou z 20. storočia. Mohutné navážky však spôsobili, že takto „utopený“ kostol neustále vlhol a jeho technický stav sa zhoršo­val. Rozpoznanie pôvodných ni­veliet terénu a podláh v kostole bolo prvým krokom k plánovanej obnove objektu, ktorá bude v na­sledujúcich sezónach pokračovať. Veríme, že bude úspešne zavŕše­ná k spokojnosti veriacich aj náv­števníkov kostola.

Na záver by sme chceli zdôraz­niť, že aj keď kostolík nie je „nej­starší v ČSR“ a nemá „1 300 let“, ako mylne písali noviny v 30. ro­koch 20. storočia, je pekným prí­kladom stredovekej vidieckej sa­králnej architektúry a miestni obyvatelia môžu byť naň právom hrdí.

Fotogalériu pripravujeme.

Marián Samuel, Peter Gábor

Zdroj Bananský hlásnik

Bananský hlásnik 012019-22.jpg

 


 
 

dnes je: 23.8.2019

meniny má: Filip

podrobný kalendár

webygroup

Úvodná stránka