Koncom 18. storočia (1794) bolo v Uhorsku odhalené sprisahanie jakobínov, ktoré skončilo popravou siedmych účastníkov. V roku 1805 v rámci napoleonských vojen sa pri Slavkove odohrala „bitka troch cisárov", ktorá skončila porážkou rakúskych a ruských vojsk. Ruské vojsko nastúpilo spiatočnú cestu do vlasti pričom postupovalo aj cez Piešťany a Banku. Tieto udalosti podobne ako rakúsky štátny bankrot (1811), nespokojnosť šľachty, zvolanie snemu po pätnástich rokoch (1815), epidémia cholery (1831) sa premietli do hospodárskeho, a sociálneho života miest, mestečiek a dedín. Poľnohospodárstvo i pri malých výnosoch bolo aj naďalej najdôležitejším odvetvím zabezpečujúcim poživeň pre obyvateľov Banky. V roku 1801 sa uvádza údajný pobyt hudobného skladateľa Ludviga van Beethovena (1770 - 1827) na liečebnom pobyte v Piešťanoch. Na Bacchus vile obklopenej v minulosti vinohradmi na Banke mala vzniknúť jeho „Sonáta mesačného svitu". Jeho pobyt v Piešťanoch pripomína pomník z roku 1938.

Bacchus vila, letohrádok grófa Dezasse

V roku 1806 cisársky medirytec a profesor krajinomaľby na Vysokej škole výtvarných umení vo Viedni Jozef Fischer vyhotovil štyri grafické listy zobrazujúce Piešťany. Na prvom grafickom liste je pohľad na kúpele z ľavej strany Váhu z Banky odkiaľ boli kúpele dostupné kompou. V roku 1813 Piešťany a kúpele postihla veľká povodeň, ktorá zničila mnohé obce na Považí. Kúpeľné budovy zničené povodňou dal znovu vystavať Jozef Erdôdy. V roku 1819 sa na Banke ako richtár uvádza Juraj Sebo. V roku 1824 zomrel bez potomkov Jozef Erdôdy a správu majorátu prevzala jeho vdova Alžbeta Erdôdiová (1855).
Obec Banka sa spomína aj v publikáciách venovaných piešťanským kúpeľom, ktorý vyšli v prvej polovici 19. storočia. František E. Scherer v diele „Horúce pramene a kúpele Piešťan" vydanom roku 1837 v Lipsku píše: „Oproti tejto vlastnej kúpeľnej kolónii vidieť medzi blízkymi kopcami na ľavom brehu dedinku Banka s osamelou kostolnou vežou." Popisuje aj kompu, ktorá zabezpečovala prepravu medzi Kúpeľným ostrovom a obcou Banka. Prievoz charakterizoval ako najbezpečnejší na celej ceste medzi Trenčínom a Hlohovcom. V celokrajinskom (dikálnom) súpise bolo v roku 1828 na Banke zaznamenaných 451 obyvateľov a 64 domov. Zdaneniu podliehali títo obyvatelia (mená uvádzame v pôvodnom znení):
Adam Trebaticzky, Michael Rusznak, Michael Janoska, Márt. Juliny, Josephus Ga-bris, Georgius Juliny, Joannes Juliny, Georgius Hanschut, Adamus Ribarik, Martin Ha-lász, Stephani Halász, Georgius Halász, Michael Gabris, Ambrosius Sztolarik, Joannes Thurza, Márt. Vetrík, Adam Hanusz, Philippu Bernár, Pauli Stepanovicz, Pauli Rusznak, Stephan Vencsel, Jacobus (?), Joannes Ribarik, Michael Hanusch, Mathias Samuel, Jo-annis Klampár, Paulus Babszky, Stephan Rusznak, Stephan Moravcsik, Michael Szikora, Josephi Manyhard, Georgius Galbavý, Georgius Burzik, Márt. Ribarik, Michael Micha-lek, Andr. Trebaticzky, Steph. Noszka, Paulus Majernik, Márt. Dubovszky, Georgius Dubovszky, Paulus Dubovszky, Salamon Abo (žid), Joanes Moszka, Josephi Rusznak, Joannes Andrasik, Joannes Schnaidar, Georgius Schnajdar, Joannes Brezovský, Joseph Ribarik, Josephus Janoska, Stephan Michalek, Michael Hanusz, Joseph Neuman (žid), Joan Moravcsik, Adam Michalek, Georgius Michalek, Georgius Kubáni, Georgius Sche-bo, Martin Gašpar, Stephanus Gašpar, Georgius Moravcsik, Joannes Luby, Michael Ko(?)vszky, Cirillus Zamecsnik, Adamus Rusznak, Adami Petrik, GeorgNedorosz, Aloy-sius Steger, Andr. Schleszárik, Dávid Deusch (žid), Joseph Zeman.
V obci žilo 451 obyvateľov a bolo tam 64 domov. Poddaní vlastnili 59 koňov, 51 kráv, 4 jalovice, 27 volov, 268 oviec a ď. Obyvateľstva bolo rozdelené na sedliakov, ktorých bolo v obci 14, želiarov (50), podželiarov (5) a sluhov (8). V roku 1831 prepukla na východnom Slovensku cholera, ktorá sa začala šíriť po celom Uhorsku. Za celé obdobie jej výskytu v rokoch 1831 - 1872 zomrelo v Banke na choleru 82 obyvateľov.
Počet infikovaných, vyliečených a zomrelých obyvateľov Banky v jednotlivých rokoch môžeme sledovať na štatistickej tabuľke :

Rok	1831	1849	1850	1866
Počet chorých	?	?	?	87
Počet vyliečených	?	?	?	39
Počet zomrelých	22	11	1	48

Údaje o konfesionalite obyvateľov Banky v prvej polovici 19. storočia sú nasledujúce: Ev. a. v.

Rok Rím. kat. Židia 1819 369 9 1829 477 8 1836 462 20 1841 493 8 1842 450 14 1843 438 14 1845 445 10 1848 448 12 1849 482 12 1851 503 12 1854 507 12

Rok Rím. kat. Židia Ev. 1860 475 18 1862 534 26 2 1865 568 31 1 1868 572 16 1 1873 580 25 2 1876 58 25 2 1887 788 25 3 1890 791 25 3 1894 593 20 1899 605 12

V priebehu 19. storočia a začiatkom 20. storočia sa o duchovný život veriacich na Banke starali kňazi moravianskej farnosti:

1823 - 1840	Jozef Vendelin Bošány	1904	Ján Lukáč
1840 - 1859	Jozef Duchon	1904 - 1905	František Vozár
1859 - 1873	Florián Némethy	1905	František Jehlička
1873 - 1891	Ján Bapt. Dubnický	1905 - 1932	František Novák
1892 - 1900	Rudolf Molnár

Prvá polovica 19. storočia bola v znamení revolty v mnohých európskych štátoch a nevyhlo sajej ani Uhorsko. Absolutistický režim, feudálny systém hospodárenia, cechová malo výroba, neochota šľachty vzdať sa svojich privilégií ale aj samotný fakt existencie poddanstva museli skôr či neskôr viesť ku kríze. „Marcovými zákonmi" z roku 1848 boli v Uhorsku zrušené urbárske povinnosti sedliakov (nevzťahovali sa na prenajatú pôdu a kopanice), desiatky a panská súdna stolica. Všetci občania boli zrovnoprávnení pred zákonom, bolo zavedené hlasovacie právo a šľachta prišla o časť privilégií. Snem v Bratislave však nezrušil zákony, ktoré násilne zavádzali maďarčinu v úradoch, školách a kostoloch. Maďarské etnikum nebolo v Uhorsku najpočetnejšie a aj šľachta bola mnohonárodná. Na protest sa Ľudovít Štúr, vyslaný na snem mestom Zvolen vzdal svojho mandátu. Po odmietnutí „Žiadostí slovenského národa" vypracovaných na porade slovenských národovcov v Liptovskom Sv. Mikuláši (10. máj a) maďarská vláda vyhlásila stanné právo a vydala zatykač na Štúra, Hodžu a Hurbana pre poburovanie a panslavizmus. Politická dohoda s Maďarmi nebola možná, neuskutočnilo sa ani maďarsko-chorvátske vyrovnanie a preto bán Jelačič prekročil (7. septembra) so svojim vojskom Drávu a tiahol na Budapešť. Dňa 18. septembra slovenskí povstalci na základe rozkazu Slovenskej národnej rady prekročili moravsko-slovensku hranicu a obsadili Myjavu. Začali tak boj za slobodu a zrovnoprávnenie slovenského národa. Po demisii cisára Ferdinanda V. (1830 - 1848) nastúpil na trón jeho synovec František Jozef L (1848 - 1916). Ani po porážke maďarskej kossuthovskej revolúcie pri Vilá-goši cisárskym vojskom za pomoci ruského cára Mikuláša L neprišlo zo strany Viedne k naplneniu sľubov daných Slovákom, ani k zmierneniu národnostného útlaku zo strany Maďarov. Odnárodňovacie a asimilačné snaženie voči nemaďarskej väčšine obyvateľov sa ešte prehĺbilo po politickom vyrovnaní medzi Rakúskom a Uhorskom v roku 1867 a trvalo po celé nasledujúce obdobie až do zániku monarchie v roku 1918. Udalosti rokov 1848 a 1849 savživote Banky prejavili len nepriamo. Hlavné boje medzi povstalcami, maďarským vojskom a gardistami sa odohrali mimo tento priestor. Po smrti Alžbety Erdôdyovej (1855) správu majetkov premenovanú na "prefektúru majorátneho panstva. Hlohovec prevzal člen vedľajšej rodovej vetvy Kajetán Erdôdy (1795 - 1856), ktorý však už o rok zomrel. Správu majetkov potom prevzal jeho syn František Xaver Erdôdy (1830 - 1906). Jemu sa pripisuje zásluha o rozvoj Piešťan ako kúpeľného mesta. V roku 1889 si Alexander Winter (1829 - 1909) prenajal od Erdôdyovcov zanedbané piešťanské kúpele a vybudoval z nich prosperujúci podnik čo malo vplyv i na rozvoj Piešťan. Termálne pramene boli v tom čase už situované na pravej strane Váhu. Pre ďalší rozvoj Banky tak mali len nepriamy vplyv (zamestnanie, služby, predaj produktov a i.).

Pohľad na obec Banka, litografia z roku 1865

„Prefektúra panstiev dedičov Jozefa Erdôdyho" v Banke vlastnila kaštieľ, veľkostatok a značnú rozlohu poľnohospodárskej pôdy, medzi ktorú patrili aj kopaničné polia a lúky. Z kopaničnej pôdy obyvatelia Banky odovzdávali naturálne dávky až do roku 1857, kedy sa s panstvom dohodli, že pôdu vykúpia. Pôda bola ohodnotená podľa bonity pričom za prvú triedu o veľkosti jednej merice sa platilo 12 zlatých, za druhú 8 a za tretiu a štvrtú triedu po 4 zlatkách. Splatnosť peňažného obnosu za výkup bola do dvoch rokov s ročným 6 % úrokom. V roku 1859 sa v obci, ktorá v tom čase mala 78 domov uvádzalo 102 budúcich vlastníkov kopaničných lúk.
Demografický a sídliskový obraz obce v druhej polovici 19. storočia a začiatkom 20. storočia môžeme sledovať na štatistickej tabuľke:

Rok	Počet obyvateľov	Počet domov
1869	517
1880	572	86
1890	590	86
1910	522	101
1921	517	133

V minulosti v Banke nebola škola. V susedných Moravanoch bola rímskokatolícka škola zriadená začiatkom 18. storočia. Na tejto škole pôsobil stály učiteľ a neskoršie aj výpomocný učiteľ, ktorý chodil vyučovať deti aj na Banku. Vyučovanie prebiehalo v nejakom prenajatom dome, lebo v roku 1858 sa táto „škola" uvádza pod názvom „Eine Filial-Nothschule excurrendo" (Pobočná núdzová škola újazdná). V roku 1865 sa obec zaviazala postaviť v Banke samostatnú školu. Po rôznych prieťahoch bola škola v ktorej bola jedna trieda a byt učiteľa (izba, kuchyňa a komora) v roku 1866 postavená. Po roku 1900 bola trieda rozšírená o kuchyňu a komoru, ktoré potom k bytu pristavali. Učiteľ bol zároveň aj organistom a zvonárom. Na Vianoce piekol oblátky, mal ročný plat a časť príjmov dostával v naturáliách (obilie, drevo štóla). Ďalší príjem mal z pridelenej poľnohospodárskej pôdy. Triedne výkazy sa zachovali od roku 1908. Zoznam učiteľov, ktorí učili v škole v Banke do zániku monarchie (1918):

1866- - 1871 Ján Molnár 1906- -1910 Michal Simko
1871- - 1875 Rudolf Gottstein 1910 Karol Klimo
1875- - 1887 Karol Lackovič 1911 - -1913 JánFridli
1887- - 1903 Štefan Kenderessy 1913 - -1914 Juraj Harajda
1903 - - 1906 Bonaventúra Dubník 1915 - -Víťazoslav Juríček
1905- -1907 JozefPázmány

V roku 1850 vystupuje obec pod názvom Banka, v roku 1863 Banka a v roku 1873 ako Banka. Od druhej polovice 19. storočia až do jeho zániku bola Banka sídlom notari-átu. Zápisnice notariátu sa zachovali od roku 1889. V roku 1865 richtárom Banky bol Pavol Petrík. Obec v tom čase používala pečať so slovenským nápisom V roku 1876 sa v Banke uskutočnilo „prátelské pokonanie" medzi majiteľom veľkostatku Františkom Erdôdym (zastupoval ho Ľudovít Trsťanský) s urbárnikmi a Arman-dom Mervelim. Predmetom zmluvy bolo oddelenie pozemkov (pasienkov) v chotári Banky. V zmluve sa uvažuje aj o zväčšení rímskokatolíckeho a židovského cintorína. V obci v tom čase existovala stromová škola, husací pasienok a hliník. Domy v obci boli postavené z nepálených tehál, ktoré vyrábali miestni cigáni. Neskoršie v obci existovala tzv. Weisz-Prokešova tehelňa (v polohe Tobolka) neskôr nazývaná aj Osvaldova tehelňa. Majetkom urbalistov bol aj lom na kameň, ktorý siahal od dediny až po prievoz. Ako urbárnici zmluvu podpísali obyvatelia Banky:
Pavol Petrík (richtár), Ján Šnajdár, Juraj Gábriš, Jozef Stanek, Jozef Batník, Jozef Stečánik, Juraj Stolárik, Jozef Gašpar, Michal Šebo, Michal Dubovský, Ján Gašpar, Martin Rusnak, Štefan Sýkora, Michal Rusnak, Ján Paulík, Martin Samuel, Adam Pisárik, Ján Drahovský, FábekNeuman, Ondrej Chalás, Michal Sebo, JánHrnčár, Jozef Rusnak, Štefan Gašpar, Juraj Šebo, Martin Stankovič, Michal Hanus, Martin Volár, Jozef Moravčík, Michal Gašpar, Michal Paulík, Juraj Rybárik, Juraj Jánoška, Štefan Julíny, Ján Julíny, Martin Dupa, Ján Šnajdár ml., Štefan Valko, Štefan Chalás, Martin Chalás, Ján Chalás, Jozef Šebo, Mišo Vetrík, Štefan Rusnak, Pavel Menyhart, Ján Tallady (tútor), Juraj Gábriš, Štefan Moravčík, Michal Nedelka, Michal Vetrík a Ján Chalás.

Priezviská zároveň dokladajú zmeny vo výmene obyvateľstva Banky pri porovnaní s urbármi hloho-veckého panstva zo začiatku a priebehu 17. storočia. V roku l885 bol v obci postavený pomník sv. Vendelína. V roku 1889 bol v obci založený Dobrovoľný hasičský zbor. Mal 18 členov a jeho veliteľom bol Ján Jurkovič. Jeho zástupcom bol Jozef Drahovský. Od roku 1891 k vybaveniu hasičského zboru patrila ručná štvorkolesová striekačka. Požiare a živelné pohromy patrili v minulosti medzi častejšie udalosti ako dnes. V roku 1900 vyhorelo v obci naraz až desať domov, v roku vyhorela Lôvyho pálenica a časté boli aj požiare hospodárskych budov.
Časté povodne na Váhu (napr. v roku 1813, 1889, 1893 a 1903) ničili úrodu na poliach. V roku 1893 povodeň zničila drevený most na Váhu. Spojenie Banky s Piešťanmi až do začiatku 20. storočia cez tzv. Obtokové rameno zabezpečovala kompa, ktorá je zobrazená aj na litografii Jozefa Kerpela z roku 1865. Z rokov 1897 a 1903 sa zachovali rukopisné kolorované mapy, ktoré ukazujú stav pozemkového vlastníctva v obci pred komasaciou apo nej. Na mapách sú uvedené názvy polôh (honov), mnohé z týchto miestnych názvov už dnes v teréne neexistujú. Na mape z roku 1897 sa uvádzajú názvy: Brehy, Bublišťa, Dolné Klčoviny, Domkovce, Dubčok, Dyle, Kudláčovske, Košové, Kopanice, Kňazovice, Na záhradách, Novosady, Ohrada a ď.
Spoločenský a hospodársky život obce možno čiastočne sledovať v obecných zápisniciach, ktoré sa zachovali od roku 1889. Miesta na svojich hospodárstvách Erdôdyovci obsadzovali prevažne maďarskými úradníkmi. Za Maďarov alebo Nemcov sa hlásila aj väčšina židov usadených na slovenskom vidieku. V roku 1900 mala Banka 653 obyvateľov. Z toho počtu bolo 609 (93,2 %) Slovákov.

Pohľad na Vá a obec Banku, 30. roky 20. storočia

Roku 1903 veľká povodeň rieky Váh zničila drevený most z Piešťan na Kúpeľný ostrov. Obnovili ho príslušníci jednotky ženistov c. a k. armády. Vývoj obce ovplyvňoval na začiatku 20. storočia búrlivý rozvoj piešťanských kúpeľov. Krátko pred 1. svetovou vojnou bol na Kúpeľnom ostrove vybudovaný nový ubytovací a liečebný komplex - hotel Thermia Paláce a kúpele Irma.
28. júla 1914 bol v Sarajeve zabitý následník trónu František Ferdinand d'Este. Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku a onedlho aj Rusku. Konflikt sa rýchlo rozširoval a vojna vošla do dejín pod názvom „Veľká vojna", neskôr ako 1. svetová vojna. Na bojiskách zahynulo aj viacero mužov z Banky. Niektorí sa vrátili domov zranení či zmrzačení. Vojnové roky sa prejavili nedostatkom potravín a rôzneho tovaru. Z obehu zmizli najprv zlaté a strieborné, neskôr aj iné kovové mince. Boli vypísané vojnové pôžičky, ktoré boli neskôr znehodnotené. Na vojnové účely (na roztavenie kvôli kovu) boli zhabané aj zvony z veže kostola sv. Martina. Vojna skončila roku 1918 porážkou Centrálnych mocností, medzi ktoré patrilo aj Rakúsko-Uhorsko. Monarchia sa rozpadla a 28. októbra 1918 vznikol nový štát - Cesko-slovenská republika. 29. októbra obsadilo československé vojsko železničnú stanicu v Piešťanoch. Od 10. novembra fungovala v okolí národná rada. Prevraty Piešťanoch a v Banke prebehol až na menšie nepokoje pomerne pokojne a život sa postupne konsolidoval.