Rímskokatolícky kostol sv. Martina

Dominantu obce Banka tvorí rímskokatolícky kostol sv. Martina, ktorého sviatok sa svätí 11. novembra. Kostol sa spomína už začiatkom 14. storočia a je pravdepodobné, že stojí na mieste staršej stavby. V roku 1931 bol k jeho juhovýchodnej stene pristavaný nový kostol a ich lode boli prepojené. Stavbu nového kostola realizovala v rokoch 1930 - 1931 piešťanská stavebná firma Alexander Pfluger. Nový kostol vysvätil biskup, prvý administrátor trnavský Mons. Dr. Pavol Jantausch. Starý kostol je jednoloďová stavba obdĺžnikového pôdorysu s rovno uzavretým pres-bytériom. Loď kostola bola v roku 1600 novo zaklenutá krížovou klenbou. Predstavana veža so zamurovaným vstupom má zvukové okná v tvare poloblúkov v dolnej časti má úzke obdĺžnikové okno aniku. Na šesťbokej ihlanovitej murovanej streche je železný kríž. Strecha kostola je pokrytá škridľou. Exteriér kostola je hladký s oknami v tvare poloblúkov. V interiéri kostola na strope a čiastočne aj na stenách je bohatá maliarska výzdoba, ktorú v roku 1989 reštauroval Jozef Medo. Po stranách jednoduchého oltára s výrazným nápisom JHS je kríž s dvoma plastikami anjelov. Na rovnej stene presbytéria po stranách oltára sú namaľovaní dvaja adorujúci anjeli. Na víťaznom oblúku je nápis: HIC EST DOMUS DEI/ET PORTA CAELIGEN XXVIII17. Na strope v okrúhlych medailónoch Na strope v okrúhlych medailónoch sú zobrazení cirkevní otcovia (sv. Albert Veľký, sv. Ambrosius, sv. Hieroným a sv. Augustín). Ďalej je tu zobrazený sv. Michal archanjel s plamenným mečom a miskovitými váhami ako sprievodca duší do raja. Pri jeho nohách sa údajne nachádzal zobrazený aj drak, ktorý pre rozsiahle poškodenie nebol reštaurovaný. V mieste dosadajúcej klenby sú zobrazení evanjelisti. S v. Ján a sv. Matúš sú pôvodné maľby. Sv. Lukáš a sv. Marek sú mladšie maľby a namaľoval ich reštaurátor roku 1989. Na stenách kostolnej lode sú namaľované aj motívy s rastlinnou ornamentikou. S novo pristavaným kostolom, ktorý je dispozičné situovaný o niečo vyššie je priestor starého kostola prepojený tromi oblúkovitými vstupmi. Nový kostol má obdĺžnikovú loď s rovno uzavretým presbyteriom. Zaklenutý je rovným stropom. Vežaje umiestnená na juhovýchodnej strane kostola a má združené zvukové okná v tvare poloblúkov. Strecha je pokrytá škridľou a ukončená železným krížom. Na priečelí kostola sú dve okná a pod štítom kamenný reliéf Panny Márie s Ježiškom od akademického sochára Ladislava Ľudovíta Poliaka (1912 - 2002), ktorý žil a tvoril v Piešťanoch. Vo veži sú umiestnené dva zvony a rapkáč na elektrický pohon. Na menšom zvone je vyobrazený sv. Martin patrón kostola a na väčšom zvone kríž s Ukrižovaným. Nápisy na zvonoch sú totožné: Z MILODAROV/ RIM. KAT. VERIACICH BANKA / ROKU 1927 a meno firmy, ktorá zvony uliala: LIALI BRATIA FISCHER V TRNAVE. Zvony boli pôvodne umiestnené vo veži staršieho kostola, z ktorého boli staršie zvony zrekvírované počas 1. svetovej vojny. V roku 1927 boli nahradené zvonmi od firmy bratia Fischer z Trnavy.

Kostol sv. Martina, 20. roky 20. storočia

Na rovnom strope novej časti kostola je bohatá maliarska výzdoba. Ústredná maľba v oválnom poli zobrazuje Kristove zmŕtvychvstanie, menšie maľby v okrúhlych medailónoch zobrazujú cirkevnú symboliku (kríž, desatoro, kľúče, INRI, JHUS a štylizované M - Mária). Tieto maľby neboli reštaurované. Obnovená bola len časť plastickej Kalvárie umiestnená na bočných stenách kostolnej lode. Nad prepojením staršieho a novšieho kostola je umiestnený triptych - tri veľké nástenné maľby v jednoduchom orámovaní. Tematicky zobrazujú Krista padajúceho pod krížom, Krista zjavujúceho sa apoštolom a veriacim a Narodenie Pána Ježiša. Obrazy maľoval kňaz a maliar Alexander Buzna (1868 - 1945). Maľby sú značené, resp. signované: PINX. Alexander Buzna AD 1933. Z oltára sa na pôvodnom mieste zachovala len schránka na hostie s plastickým vyobrazením Krista s kalichom a hostiou. Po stranách schránky sú dvaja adorujúci anjeli. V kútoch sú umiestnené plastiky sv. Petra a sv. Pavla značené na podstavcoch: F. KAFKA / ČERVENÝ KOSTELEC. Pôvodný oltár bol po II. vatikánskom koncile odstránený a nahradený oltárom smerovaným do lode kostola. Pri jeho vyhotovení bola použitá pôvodná oltárna menza s plastickým vyobrazením pelikána živiaceho mláďatá vlastnou krvou. Pelikán v kres-ťanskom duchu symbolizuje Krista, ktorý prelial vlastnú krv za spásu sveta. Na stene presbytéria nad pôvodným oltárom je umiestnené plastické Božie oko v trojuholníku ako symbol Trojjediného a všemohúceho Boha. Po jeho stranách je plastika Piety a obraz sv. Martina v brnení sediaceho na koni so žobrákom - Kristom. Obraz bol pôvodne súčasťou oltára.

Kamenný portál vstupnej brány do areálu pri kostole.

V predsieni s tromi oblúkovitými vstupmi, ktoré sú dnes uzavreté je umiestnený veľký drevený kríž s nápisom SV. MISIE 1848 1999 REN. 2002 a menší kríž. Z tohto priestoru je vstup do podvežia a ďalej na chórus a vežu. Na murovanom parapete chóru je iluzívna maľba organu a je tu umiestnený i organ. Kostolnú loď osvetľujú veľké okná v tvare poloblúkov. Pri veži je umiestnený kamenný kríž z roku 1779. Do nového múru pred priečelím starého kostola je vstavaný pôvodný renesančný portál a náhrobné kamene s datovaním do 17. storočia (ich publikovanie sa pripravuje). Časť pôvodného ale aj novšieho múru a ohrady uzatvára areál kostola so starým cintorínom, niekoľkými pôvodnými náhrobkami a Lurdskou jaskyňou.

Lurdskájaskyňa

V areáli kostola sv. Martina na ľavej strane presbytéria stojí jaskyňa Preblahoslave-nej Panny Márie Lurdskej, ktorej sviatok pripadá na 11. februára. Jaskyňa j e postavená z lomového kameňa a je uzavretá železnou mrežou. Je v nej umiestnená sadrová socha Panny Márie Lurdskej. Na ľavej strane jaskyne je pripevnená poškodená biela mramorová tabuľka s vyrytým nápisom:

TOTO DIELO DALI POSTAVIŤ
RIM. KAT. VERIACI NAŠEJ
OBCE NA VÄČŠIU ČESŤ
CHVÁLU NEBESKEJ MATKY,
ABY ONA I NAĎALEJ OCHRAŇOVALA NAŠU OBEC OD KAŽDÉHO NEBEZPEČENSTVA. (BANKA R. P. 1967) SOCHA P. MÁRIE JE Z R. 1851 (?) P.

Socha sv. Vendelína

Na križovatke Bananskej a Podhorskej ulice v intraviláne obce stojí kamenný pomník so sochou sv. Vendelína. Okolo pomníka je novšia železná ohrada. Na pätke obdĺžnikového pôdorysu stojí podstavec ukončený profilovanou rímsou. Na rímse stojí socha sv. Vendelína patróna roľníkov, pastierov a ochrancu domácich zvierat v dobovom odeve s klobúkom, kapsou a rýľom. Po ľavej strane pri nohách svätca je jeden z atribútov sv. Vendelína vôl.
Sv. Vendelín žil v 6. storočí, bol pustovníkom a neskoršie opátom kláštora Tholey pri Saarbrúckene. Jeho sviatok sa svätí 20. októbra. Roku 1996 zámerne poškodenú sochu odborne zreštauroval bratislavský reštaurátor, bananský rodák Ján Rybárik. Na podstavci v plastickom orámovaní je vytesaný nápis:

Szent Vendel Eszen leletére Anielte Isten Diesoregéere Banka kôszeg

Kríž pri kostole

Pri veži nového kostola stojí na betónovom podstavci kamenný kríž. Na pätke obdĺžnikového pôdorysu ukončenej profilovanou rímsou stojí podstavec s volútovými motívmi, rokajom a nápisom zakončený viacnásobne profilovanou rímsou. Na rímse stojí kríž-kas plastikou Ukrižovaného a nápisom INRI.

Kamenný kríž z roku 1779



Na podstavci kríža je nápis:

EX VOTO
CURAVIT FIERI
PERILLUSTRIS AC
GENEROSUS DNUS
ALEXANDER SLUKA
7 JÚLII
ANNO
1779
REN
1854
SUB JU DICATU
PAULI PETRIK






Kaštieľ

Pôvodne klasicistická budova z 19. storočia. Dnes prestavaná a znehod-no-tená použitím nevhodných materiálov pri rekonštrukcii. Zachoval sa pôvodný pôdorys a tympanón s okrúhlym oknom na priečelí. Na pravej strane pred „kaštieľom" sa zachovala prestavaná a čiastočne asanovaná prízemná budova so stĺporadím.