Erb a insignie

Obecné znaky - pečate boli v minulosti dôležitým overovacím, prostriedkom ktoré dávali písomnostiam právnu silu a záväznosť. Boli symbolom obecnej samosprávy, k rozvoju ktorej prišlo začiatkom 17. storočia. Potreba širšieho používania pečatí v poddanských dedinách a mestečkách sa prejavila v druhej polovici 18. storočia v spojitosti s urbárskou reguláciou ktorá bola zavŕšená v roku 1767 prijatím urbára. V druhej polovici 17. storočia mnohé obce vlastnú pečať ešte nemali. Tak napríklad v roku 1676 boli pečaťou Piešťan potvrdené aj písomnosti okolitých obcí (Banka, Hubina, Moravany nad Váhom). Najstaršia známa pečať Piešťan s motívom sv. Štefana kráľa sa zistila na liste datovanom rokom 1564. Štýlové sa pečať hlási do 15. storočia.
Zobrazovanie na pečatiach vychádzalo z mnohých námetov (napr. poľnohospodárskych, vinohradníckych, náboženských, zobrazovania zvierat, stromov, kríkov, predmetov, architektúry a ď.). Podľa heraldika pápežskej kurie arcibiskupa Bruna B. Heima, autora erbov pápežov, kardinálov a prelátov je nevhodné vytvárať erby s postavami svätcov. Správne by mal byť v erbe len jeho atribút. Pri tvorbe nových erbov sa od tohoto princípu upustilo.
Pečatný znak nemôžeme považovať za erb. Nemá darovaciu listinu - armáles a aj jeho spôsob uplatneniaje iný. Ide skôr o overovací znak, ktorý má svoje historické opodstatnenie - symbol vložený do obecnej pečate. Vložením symbolu často v štylizovanej forme do štítu spravidla neskorogotického tvaru, sa vytvára skutočný obecný a mestský erb ako špecifický druh znaku. V súčasnosti sa väčšina obecných symbolov pretransformovala do podoby erbov, ktorých používanie obciam a mestám umožnil zákon č. 3 69/1999 Zb. SNR o obecnom zriadení, podľa ktorého podľa § 1, ods. 4/ má obec právo na svoj názov a právo na svoj znak. Na písomnostiach vydávaných obecnou samosprávou Banky sa zachovalo niekoľko variant pečatí ktoré popisujeme nasledovne:
1. Okrúhla pečať s priemerom 35 mm, datovaná rokom 1720. V kruhopise pečate je nápis: + SIGILLVM + BANNIESA + ANNO + 1720 + (Pečať Banky ROKU 1720). V poli pečate je zobrazený sv. Martin na koni. V zdvihnutej pravici má šabľu, pred koňom stojí žobrák, nad ním sú tri kvety. 2. Oválna pečať s priemerom 25 - 29 mm, zachovala sa na urbárskej písomnosti z roku 1784. V poli pečate je nápis: PDB (Pečať Dediny Banky) ajeleň s hlavou otočenou doprava. 3. Okrúhla pečať s priemerom 28 mm, datovaná rokom 1865. V kruhopise pečate je nápis: PEČAŤ OBCE BANKA 1865. V poli pečate je zobrazený sv. Martin na koni. V pravici drží šabľu, ľavou zasa dvíha svoj plášť. Pod koňom sedí žobrák.
Návrh erbu obce vypracoval archivár a heraldik Ladislav Vrteľ, pričom vychádzal z pečate obce datovanej rokom 1720, so zobrazením sv. Martina. Kostol na Banke je zasvätený sv. Martinovi. Ide o staré patrocínium, s ktorým sa bežne stretávame už v 11. storočí.
Sv. Martin z Tours sa narodil okolo roku 316 v Savarii, dnes Szombathely, Maďarsko. Zomrel 8. novembra 397 v Candes pri Tours, Francúzsko. Bol pustovníkom v Poitiers, kde založil kláštor Ligugé. V roku 371 sa stal biskupom v Tours. Je symbolom obetavosti, odriekania a dobročinnosti. Ako vojak rímskeho jazdectva sa jedného mrazivého zimného večera rozdelil o svoj plášť so žobrákom, ktorého podobu na seba zobral Kristus. Po tomto zážitku sa Martin dal pokrstiť a stal sa šíriteľom kresťanstva medzi ariánmi. Sv. Martin je patrónom vojakov, jazdcov, rytierov, žobrákov a chudobných. Martin patril v minulosti aj na Banke medzi obľúbené mená. Jeho sviatok sa svätí 11. novembra.
Erb obce Banka tvorí v modrom štíte na zelenej pažiti, porastenej červenými kvietkami na striebornom koni so zlatou zbrojou a červeným chocholom sediaci strieborný sv. Martin v podobe husára, so zlatými čižmami s ostrohami, zlatou čiapkou a červeným chocholom a v červenom plášti, s vytasenou striebornou šabľou, pred ním stojí strieborný zlatovlasý žobrák, opierajúci sa o zlatú palicu. Z predného okraja štítu vyrastajú tri červené kvety na dlhých zelených stopkách.

Pečať Banky na písomnostiach z roku 1784.



Erb obce Banka

Pečať (pečiatka) obce Bankaje okrúhla s priemerom 35 mm. V kruhopise pečate je nápis :.. OBEC BANKA... V poli pečate je obecný symbol - erb. Vlajka obce Banka pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej (1/ 10), bielej (2/10), červenej (1/10), modrej (2/10), zelenej (1/10), žltej (2/10) a zelenej (1/10). Vlajka má pomer strán 2:3a ukončená j e tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny j ej listu.
Zástava obce Banka má podobnú kompozíciu ako vlajka. Pomer jej strán však nie je záväzne stanovený - zástava môže byť aj dlhšia. Zástava sa od vlajky odlišuje tiež tým, že je vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom alebo kratším priečnym rahnom (koruhev). Vlajka predstavuje voľný kus textílie, ktorý sa vztyčuje na stožiar pomocou lanka. Krátka zástava obce Banka j e tie D pruhovaná a svojou dlhšou stranou je pripoj ená k D rdi.
Koruhev obce Banka predstavuj e zvislý typ zástavy, pri ktorej j e textil pripoj ený k priečnemu rahnu, spolu s ktorým sa vztyčuje na stožiar. Farby sú zoradené zľava doprava.
Znaková zástava obce Banka má podobu štvorca, jej výška sa však v skutočnosti pro-porčne rovná výške erbu a šírka jeho šírke. Erbové znamenie je rozvinuté do celej plochy textilu.
Kombinovaná alebo tiež "veľká" koruhva obce Banka predstavuje spojenie koruhvy so znakovou zástavou, ktorá sa pridáva k priečnemu rahnu do hornej časti zástavy.
Štandarda starostu obce Banka sa podobá znakovej zástave, je však doplnená o lem vo farbách obce. Standardaje vlajkou starostu, jedným z odznakovjeho úradu. Existuje spravidla len v jednom vyhotovení.
Symboly obce Banka sú zaevidované v heraldickom registri Ministerstva vnútra SR pod signatúrou B-96/98.