Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Banka v praveku

Banka v praveku

Hoci prvé písomné správy týkajúce sa obce Banka poznáme až z 13. storočia história osídlenia tejto lokality siaha až do dávneho praveku. Stará mapa BankyPoznatky týkajúce sa pravekého osídlenia nám poskytujú nálezy z rôznych období praveku: zo staršej doby kamennej (paleolitu), z mladšej a neskorej doby kamennej (neolitu a eneolitu), mladšej a neskorej doby bronzovej, mladšej doby železnej (laténu). Obec leží na dôležitom úseku trasy spájajúcej Považie s Ponitrím, v bezprostrednej blízkosti termálnych prameňov. Tu boli v minulosti i brody cez Váh. Vyvýšené polohy zasa umožnili ľuďom už od dávneho praveku usadiť sa na miestach, ktoré boli chránené pred pravidelne sa opakujúcimi povodňami s výhľadom do roviny, ktorú vytvorila rieka.

Správy o prvých archeologických nálezoch sa objavujú v knižke lekára Martina Ferdinanda Marschalla, rodáka z Vŕbového. V dizertačnej práci „Liečivé pramene Piešťan v Uhorskom kráľovstve", ktorá vyšla roku 1838 v Budíne píše: „Niekoľko stôp po zrúcaninách, ktoré bolo pred mnohými desaťročiami vidieť na ľavom brehu Váhu neďaleko Banky smerom k Moravanom a veľká, napoly ešte nepoškodená kamenná nádoba, ktorú v tých istých miestach našiel pred niekoľkými rokmi kúpeľný inšpektor H. Kozma, ale pri ďalšej manipulácii sa rozbila, dokazujú síce, že tam stála budova, no nedá sa určiť, komu vďačila za svoj vznik a na aké účely slúžila."

Treba spomenúť aj spišského poly-histora Michala Greisigera (1851 - 1912), ktorý získal a zachránil okrem iných archeologických pamiatok aj dva štiepané nástroje moustierskeho charakteru a zlomok skleného náramku z Banky. Zistené paleolitické lokality v katastri Banky boli v minulosti označené číslami ako Banka 1 až 11 a sú to: tehelňa (Banka 1), terasa od Váhu severne od prešovne (Banka 2), poloha Škarbalová - kóta 270 (Banka 3), sedlo východne od križovatky ciest Banka -Radošina a odbočky na Bacchus vilu (Banka 4), Hanzlovská-Podvorná (Banka 5), Trtavec kóta 255 (Banka 6), 600 m severne od úpätia terasy kóty 255 (Banka 7), kóta 240 -Rádiový vŕšok (Banka 8), poloha juhozápadne od Škarbalovej na terase svahu v polohe Zadná Škarbalovská (Banka 9), poloha v sedle medzi Škarbalovou (kóta 270) a kótou 278 (Banka 10) a poloha Kňazovice - Horné farské role (Banka 11). V minulosti stáli v popredí výskumu osídlenia z obdobia staršej doby kamennej -paleolitu náleziská v katastri susedných Moravian nad Váhom. Prieskumy a výskumy tu realizoval napríklad tajomník Piešťanskej muzeálnej spoločnosti a správca kúpeľov Václav Vlk, ktorý spolupracoval s odborníkmi - J. Neústupným, J. Petrbokom, J. Skutilom, M. U. Kasparekom a ďalšími. V období 2. svetovej vojny tu nemecký archeológ Lothar Zotz uskutočnil prvý moderný systematický výskum. Význam Moravian zvýšil aj nález plastiky ženy vyrezanej z mamutieho kla „Moravianskej Venuše", ktorú našiel neznámy roľník a neskôr sa dostala do rúk L. Zotza aby ju odborne zhodnotil. V období po roku 1945 období tu realizovali výskumy a ich výsledky vyhodnocovali slovenskí, poľskí a českí odborníci. Tesne po vojne sa o pokračovanie vo výskumoch snažil vtedajší riaditeľ piešťanského múzea Ján Antoš, ktorý nadviazal spoluprácu s K. Absolonom. Ich zámerom bolo dokonca vybudovať v Piešťanoch „múzeum pravekého človeka a jeho kultúry". Najintenzívnejšie výskumy sa však realizovali v 60. rokoch a potom až v poslednom desťročí 20. storočia. Treba spomenúť najmä Juraja Bártu, Jozefa Hromadu, Ladislava Bánesza, Janusza K. Kozlowského, Krzystofa Sobczyka, Barbara Kazior a Macieja Pawlikovského. Paleolitické nálezy v katastri Banky zostávali dlhý čas akoby v tieni susedných, oveľa známejších Moravian. V tzv. Starej tehelni sa začali už v 30. rokoch 20. storočia nachádzať mamutie zuby a fosílne kosti. Niektoré nálezy sa podarilo zachrániť členom Piešťanskej muzeálnej spoločnosti a dnes sú uložené v Balneologickom múzeu.

Z Banky pochádzajú aj ďalšie pozostatky pravekej fauny. Objavili ich pri ťažbe hliny v miestnej tehelni (v súčasnosti je to Bazovského ulica) a 2. októbra 1956 tento nález ohlásil A. Michalík z Veselého (externý spolupracovník Archeologického ústavu SAV) pracovníkom Archeologického ústavu v Nitre. Nasledujúci deň prehliadol miesto nálezu Cyril Ambros a zistil, že ide o kosti mamuta. V dňoch 8. až 17. októbra 1956 tu realizoval záchranný archeologický výskum. Vďaka nemu sa podarilo odokryť a zachrániť kostrové pozostatky mamuta (okrem iného sa zachovala časť panvy, stoličky, zvyšky hornej čeľuste, dlhé kosti končatín a množstvo menších fragmentov kostí). V rovnakej vrstve ako kosti sa našiel aj úlomok kamenného nástroja z červenohnedého rádiolaritu. Mamutia stolička sa našla aj v profile sprašovej úvozovej cesty za Alexyho vilou. V roku 1957 sa v tehelni pod vedením Cyrila Ambrosa znovu uskutočnil menší záchranný výskum (9. apríla). Podarilo sa odkryť a zachrániť dve ramenné kosti mamuta. Nachádzali sa neďaleko kostrových pozostatkov skúmaných rok predtým. Našlo sa tu aj rádiolaritový hrot - rydlo, rádiolaritový okruhliak a úlomok nástroja zhotoveného z pazúrika. 29. apríla bol zasa odkrytý mamutí kel, ktorý bol porušený bágrovacím pásom a čiastočne ním aj poškodený. Inak sa zachoval v celej dĺžke bez zlomu a na vonkajšej strane oblúka meral asi 2 metre. Bol zaliaty do sadrového lôžka a prevezený do Slovenského národného múzea do geologicko-paleontologického oddelenia. Kostrový materiál z tehelne spracovali paleontológovia Anna Ďurišová a Cyril Ambros. Určili, že ide o pozostatky mamuta druhu Mammuthus primigenius. Okrem druhu Mammuthus primigenius neboli medzi týmito staršími nálezmi zistené pozostatky iných cicavcov. Podľa ich vyhodnotenia pochádzali nájdené časti kostier minimálne z troch jedincov. Na základe zistenej malakofauny a paleobotanických výsledkov už v minulosti charakterizovali bádatelia František Prošek a Vojen Ložek oblasť v okolí Banky v čase vzniku posledného sprašového horizontu ako otvorenú tundrovú krajinu, ktorá sa striedala s lesným porastom. Rástli tu odolné nenáročné dreviny - smrek, borovica, limba, kosodrevina, breza. V oblasti Moravian nad Váhom boli zistené dokonca uhlíky tisu. Je možné, že lovecké táboriská medzi dnešnými Ratnovcami a Hubinou s centrom v okolí Moravian a Banky boli zakladané v relatívne klimaticky príjemnejšom prostredí. Príčinou môže byť práve prítomnosť nikdy nezamŕzajúcich prírodných termálnych prameňov, ktoré vytvorili priaznivú mikroklímu. V ich blízkosti sa sústreďoval dostatok zveriny. Okrem pozostatkov mamutov sa v tejto oblasti našli aj pozostatky rosomáka, jaskynného medveďa, polárnej líšky, vlka, snežného zajaca, červeného jeleňa a srnca. Na jar roku 1977 našiel miestny obyvateľ Karol Kováč v polohe "Kňazovické" väčšie množstvo pazúrikových nástrojov a úštepov. Ohlásil to J. Bártovi z Archeologického ústavu SAV v Nitre. Roku 1985 odovzdal S. Noška do Balneologického múzea súbor mladopaleolitických nástrojov a úštepov, ktoré získal na tejto polohe zberom po hlbokej orbe.

Paleolitickému osídleniu v polohách Banka Kopanice a Banka Kňazovice venoval pozornosť aj amatérsky záujemca o archeológiu žijúci v Moravanoch nad Váhom pán Anton Paulech. Prieskumami a zbermi sa mu podarilo zhromaždiť hodnotné kolekcie kamenných artefaktov, ktoré boli odborné zhodnotené vďaka spoločným výskumom, ktoré realizoval Archeologický ústav SAV v Nitre pod vedením Ľubomíry Kaminskej a poľskí odborníci pod vedením Janusza Kozlowského z Archeologického ústavu Jagellonskej univerzity v Krakove v priestore Moravian a Banky v 90. rokoch 20. storočia. Charakterom boli Paulechove kolekcie z oboch spomínaných polôh príbuzné. Obsahovali: čepele, klinové rydla, škrabadlá, hroty kostienkovského typu, sekáčovité nástroje, úštepy a ich fragmenty a drobný odpad vzniknutý pri výrobe kamenných nástrojov. Ako materiál na ich výrobu použili pravekí lovci predovšetkým pazúrik. Objavuje sa i rádiolarit ale jeho zastúpenie je pomerne malé. Obe spomínané polohy ležia v katastrálnej časti Horné farské role. Poloha Kopanice tvorí jeho severnú a poloha Kňazovice (alebo Kňazovica) jeho južnú časť. Lokality sa nachádzajú na temene tiahleho sprašového chrbta pričom J. Hromada charakterizoval osídlenie v polohe Kňazovice ako mladogravettienske sídlisko. Z lokality pochádza aj najdlhšie známe škrabadlo z mladého paleolitu na Slovensku. Ako materiál jednoznačne prevláda dovezený bielo patinovaný pazúrik nad rádiolaritmi červenej, hnedočervenej a zelenej farby z masívu Bielych Karpát. Množstvo nálezov nájdených na povrchu svedčí o porušení lokality hlbokou orbou a predstavujú najväčšiu koncentráciu mladopaleoli-tických artefaktov nájdených v moravian-skom sídelnom areáli za posledných dvadsať rokov. Okrem poľnohospodárskej činnosti časť lokality žiaľ zničili protizákonné a amatérsky prevádzané výkopy Ľ. Ďuračku z Piešťan.

Zuby z mladého mamuta nájdené roku 1950Systematický výskum slovenských a poľských odborníkov potvrdil predošlé poznatky získané počas povrchových prieskumov terénu. Paleontologická Prírodovedného múzea zhodnotila pozostatky fauny získané pri výskume. Patrili druhom: mamut, polárna líška, Zuby z mladého mamuta nájdené roku 1950. Z vtákov boli nájdené kosti havrana. Najviac kostrových pozostatkov patrilo sobovi. Objavené druhy zvierat nám poskytujú aj informácie o charaktere krajiny a podnebia. Mamut, sob, polárna líška sú prispôsobené studenej klíme a tundrovitej krajine. Zajac, tur a havran boli obyvateľmi stepí, resp. lesostepí. Sídlisko v Banke bolo sezónne a lovci ho zrejme obývali len v jeseni a na začiatku zimy. Hlavným lovným zvieraťom bol sob. Niektoré časti lovci skonzumovali na mieste, iné na mäso bohatšie odniesli do hlavného zimného tábora. Z rokov 1975 až 1984 z katastra obce Banka pochádzajú dve kolekcie kamenných artefaktov zo zbierky O. Cepána, ktoréPaleolitické nástroje z Banky, poloha Kopanice (podľa J. Kozlowski a kol., 2000) nazbieral v spomenutom období na dvoch lokalitách - Banka-zastávka vila Bacchus a Banka-kóta 288. Tvoria ich: jadrá, čepele, retušo- vané kamenné nástroje, rydla ale i úštepy a drobný odpad. Materiál tvorí pazúrik a rôzne druhy rádiolaritu. Nálezy sú datované do neskorého gravettienu.

Okrem týchto súborov O. Cepán robil prieskumy aj na poliach a viniciach na Serbalovom vrchu (poloha sa nazýva aj Skarbalova) odkiaľ má nálezy zaradené do obdobia szeletienu a o niečo mladšieho gravettienu. Svoju zbierku dal k dispozícii odborníkom, ktorí ju spracovali, publikovali a v súčasnosti je uložená v Archeologickom múzeu SNM v Bratislave. Nálezy szeletienskych plošne retušovaných kamenných nástrojov zozbieral na Serbalovom vrchu už archeológ František Prošek. Poloha tohto táboriska pravekých lovcov je dôležitá preto, lebo sa nachádza neďaleko cesty Piešťany - Radošina. Dnešná cesta len kopíruje pravekú komunikáciu vedúcu z údolia Váhu cez sedlo Havran (457 metrov n. m.) do údolia rieky Nitry. Stopy paleolitického osídlenia ale i nálezy z neskorého obdobia mladšej doby železnej (latén) a črepy novovekej keramiky pochádzajú aj z polohy Trtavec. V polohe Chrasť sa našla kamenná podložka azda na drvenie farbiva dnes uložená v Balneologickom múzeu. Na pracovnej ploche je jamka polguľovitého tvaru so stopami fialovej farby po obvode. Sprievodný materiál tvorí gravettienska štiepaná industria. Význam tohto nálezu znižuje skutočnosť, že ide o materiál získaný neodborným spôsobom súkromným zberateľom L. Duračkom a ním uvádzaným nálezovým okolnostiam nemôžeme úplne dôverovať.

Ďalšie doklady osídlenia v obci pochádzajú z mladšej doby kamennej (5000 - 3000 rokov pred n. 1.) - neolitu - neskorej doby kamennej (3000 - 2000/1900 rokov pred n. 1.) - eneolitu. Neolit predstavoval významnú zmenu vo vývoji ľudskej spoločnosti. Kultivácia rastlín a s tým súvisiace poľnohospodárstvo, zdomácnenie divých zvierat a chov domácich zvierat nahradili ekonomiku staršej a strednej doby kamennej (paleolitu a mezolitu) založenú na love zveri, zbere plodov a divorastúcich rastlín. To viedlo aj k usadlému spôsobu života, dlhodobejšiemu osídleniu na jednom mieste a objavuje sa výroba keramiky. Pre mladšiu dobu kamennú je charakteristická aj výroba hladených kamenných nástrojov. Osídlenie z tohto obdobia na Banke nám dokladajú len črepy keramiky a jednotlivé kamenné nástroje nájdené náhodne alebo pri archeologických prieskumoch. Systematický výskum nebol realizovaný. Črepy keramiky kultúr mladšej doby kamennej, kultúry s lineárnou keramikou želiezovskej skupiny sa našli v polohe Kopanice, na pozemku Rudolfa Šebu na Podhorskej ulici Kamenná sekerka, neolit. Fragment kamenného se- keromlatu a dve kamenné hladené sekerky sa našli v polohe Chrasť, fragment kamennej sekerky a kamenný kopytovitý klin pochádzajú z polohy Kopanice. Z polohy Chrasť pochádza i fragment kamennej podložky na drvenie obilia s mierne prehnutou pracovnou plochou. V Banke poloha tehelňa sa našlo i kvalitne opracované kostené šidlo vyrobené z dlhej zvieracej kosti. Podľa bližšie neoverených správ sa v polohe za Alexyho vilou našiel aj kostrový hrob z mladšej doby kamennej (lengyelská kultúra). Bližšie údaj e o tomto náleze nám chýbajú.

Banka bola osídlená aj v dobe bronzovej. Toto obdobie (2000/1900 - 800/750 rokov pred n. 1.) je pomenované podľa bronzu - nového materiálu, ktorý sa uplatnil pri výrobe nástrojov, šperkov i zbraní. Spoločnosť tohto obdobia bola sociálne rozvrstvená čoho dôkazom je rôzna úprava a vybavenie hrobov, existencia hradísk a i. Vo Weisz-Prokešovej tehelni v Banke objavili pri ťažbe hliny v roku 1902 hromadný nález - poklad bronzových predmetov. Odtiaľto sa dostal do Rakúska a niekedy v rozpätí rokov 1924 až 1929 sa objavil v starožitníctve vo Viedni. Pre piešťanské múzeum poklad získal, aj vďaka pomoci rakúskeho archeológa Eduarda Beningera, riaditeľ múzea a predseda Piešťanskej muzeálnej spoločnosti I, Winter. Imrich Winter spolu s E. Beningerom a správcom kúpeľov a tajomníkom Piešťanskej muzeálnej spoločnosti Václavom Vlkom navštívili 24. augusta 1934 tehelnú na Banke. Stretli sa tu s Jozefom Prokešom, ktorý bol v roku 1902 pri objavení pokladu. Podľajeho informácií celý nález pochádzal "z jednej jedinej vrstvy a v tehelni sa ani predtým, ani potom žiadne nálezy neobjavili". Do zbierok Archeologického ústavu SAV v Nitre bol v roku 1960 predisponovaný z kežmarského múzea bronzový nôž, ktorý bol podľa pripojeného lístočka nájdený v roku 1901 v Banke. Má jazykovitú rukoväť a chrbát čepele je rebro vite zosilnená. Nôž z doby bronzovej, nález z Banky zo začiatku 20. storočiaToto zosilnenie sa smerom k hrotu stráca. Nôž je datovaný do stupňa HB. Aj preto je dnes ťažké posúdiť, nakoľko sú informácie Jozefa Prokeša spoľahlivé. Nie je vylúčené, že robotníci pri ťažbe hliny narazili na žiarové hroby, ktorým nevenovali patričnú pozornosť, prípadne nerozpoznali nálezovú situáciu a zachránili len bronzové predmety a dva fragmenty rôznych Bronzová ružicová spona nádob. Súbor považovali za poklad, môže však ísť aj o inventár zničených žiarových hrobov (Je zaujímavé, že ako o halštatskom hrobe sa o nálezoch píše v niektorých novinových článkoch z 30. rokov 20. storočia.). V súčasnosti je súbor uložený v archeologickej zbierke piešťanského bronzová ružicová sponamúzea. Tvorí ho desať kovových predmetov: bronzová ružicová spona, bronzová ihlica s  cylindrovitou hlavičkou, dve bronzové ihlice s roztepanou a stočenou hlavičkou, fragment bronzového noža, bronzový kruh, dve časti bronzového náramku zhotoveného z plechu zdobeného zvislým rebrovaním, bronzový náramok s dvoma špirálovitými ozdobami, bronzová puklica a sekerka s lalokmi.

Okrem toho sú súčasťou nálezu črepy, resp. dva fragmenty dvoch rôznych nádob. Jeden z nich pochádza z amfory zdobenej po celom tele kanelúrami. V roku 1914 našiel pri ťažbe hliny tehliarsky majster Štefan Osvald dobre zachovaný bronzový hrot kopije s jazykovitou čepeľou a tuľajkou. Roku 1965 hojeho syn Ján Osvald daroval Vlastivednému múzeu v Hlohovci. Hrot kopije je datovaný do mladšej doby bronzovej, resp. začiatku staršej doby železnej (stupne BD až HA). Podľa výpovedí starších občanov z Banky sa pri výstavbe cesty z Piešťan do Topoľčian začiatkom 30. rokov 20. storočia narazilo na "veľké jamy s črepmi a kosťami, ktoré sa pri dne rozširovali". Cesta sa na takýchto miestach, ktoré boli najmä v okolí kostola, údajne prepadávala. Pri ťažbe hliny boli porušené žiarové hroby z doby bronzovej, z ktorých sa podarilo zachrániť keramický materiál. Majiteľom pozemku (dnešného priestoru lokality Za pohostinstvom) bol židovský obchodník Lôwy, ktorý tu dal vybudovať dve betónové kade. O pôvodnom vzhľade terénu si môžeme urobiť predstavu pri pohľade na susedný pozemok (pozemok V. Vetríka). K ďalšiemu narušeniu lokality Za Bronzový náramok a ihlice z „pokladu" pohostinstvom došlo roku 1974 pri ťažbe zeminy nájdeného v roku 1902. Jeden z bagristov potvrdil, že pri ťažbe hliny narazili na nádoby, kosti a bronzové ihlice.

V roku 1975 urobil prieskum lokality konzervátor Balneologického múzea v Piešťanoch Pavol Kováč. Získal tu nové nálezy: fragmenty keramiky (z nich sa dala rekonštruovať jedna nádobka) a zlomky bronzových predmetov zo žiarových hrobov lužickej kultúry. Ďalšie nálezy sú z obdobia včasného stredoveku. 20. mája 1975 o tom informoval Alexandra Ruttkaya z AU SAV v Nitre. Overiť zistenú situáciu prišli L. Veliačik a P. Romsauer (z AU SAV). Konštatovali, že v opustenom hliníku sú hroby lužickej kultúry (doba bronzová), ale i pozostatky stredovekého osídlenia z 11. až 13. storočia. Črepy keramiky lužickej kultúry sa našli aj pri neďalekom kostole sv. Martina, pri cintoríne i v polohe Kopanice. Z polohy Horné farské role pochádza fragment parohovej rukoväte. V lete roku 1986 uskutočnilo na lokalite Za pohostinstvom archeologický výskum Balneologicke múzeum v Piešťanoch pod vedením archeológa múzea Róberta Baču. Na výskume sa zúčastnil aj obyvateľ Banky a záujemca o históriu obce Daniel Mihálik. Počas výskumu bolo odkrytých päť žiarových hrobov hrobov (Hroby 1 až 5/1986) a jeden objekt (Obj. 1/86). Inventár v hroboch tvorili rôzne typy nádob: amfory, malé amforky, šálky, hrncovité nádoby, misy a ich fragmenty. Niektoré slúžili ako popolnice - bol v nich uložený popol a drobné ľudské kostičky (pozostatky mŕtveho po spálení na pohrebnej hranici). Časť nádob sa dokonca zachovala vcelku, iné sa dali rekonštruovať. V hroboch sa našlo aj niekoľko malých bronzových predmetov: bronzový krúžok, bronzová ihlica s roztepanou a do očka stočenou hlavicou, bronzová ihlica so zhrubnutou hlavicou a šikmo zrezaným hrotom zdobená tordovaním, fragment bronzového predmetu (azda háčika). Pohrebisko na základe keramiky patrí ľudu lužickej kultúry a je datované do stupňa BD až HA. Jednotlivé nálezy bronzových predmetov poznáme z rôznych miest v chotári Banky.

Bronzová sekerkaZ polohy Horné farské role je to fragment bronzového kosáka s plastickým rebrom. Časovo ho zaraďujeme do záveru doby bronzovej až začiatku doby železnej a kultúrne patrí ľudu lužickej kultúry. Z Rádiového vŕšku - Červenej veže a z polohy Ahoj pochádzajú bronzové sekerky s tuľajkou a uškom zdobené plastickou výzdobou (vodorovnými a zvislými plastickým rebrami). Sú datované do neskorej doby bronzovej, resp. staršieho halštatu (stupne HA-HB). Nálezy z mladšej doby bronzovej poznáme aj z katastrov okolitých obcí: Moravian nad Váhom, poloha Valachech jarky (sídlisko), Hubiny poloha Štvrte (malé žiarové pohrebisko), Ducového, poloha Kostolec (hradisko, pohrebisko a našiel sa tu i poklad bronzových predmetov a fragment bronzového panciera typu St. Germain) a Ratnoviec, poloha Domlynce-Záhumenice. Husté stopy osídlenia z tohto obdobia poznáme aj z pravej Keramika zo žiarových hrobov lužickej kultúry, poloha Za pohostinstvom strany Váhu z obcí ležiacich medzi riekou a Malými Karpatami. Mladšia doba i Aeznk - latén (450 pred n. 1. - prelom letopočtov) je obdobím keď územie Slovenska, predovšetkým úrodné oblasti a oblasti s výskytom nerastného bohatstva osídlili keltské kmene. Na stredné Považie prenikli až na konci 2. storočia pred n. 1. Dokladom osídlenia z mladšej doby železnej v katastri Banky sú len črepy keramiky z polohy Kopanice. V katastri susedných Moravian nad Váhom je osídlenie z tohto obdobia dokumentované významnejšími nálezmi, napríklad striebornou keltskou mincou či že- lezným laténskym nožom s tordovaným a do očka stočeným ukončením rukoväte. Krátko pred zlomom letopočtu posunuli Rimania severnú hranicu svojej ríše až k pravému brehu Dunaja a územie Slovenska sa dostalo do susedstva rímskeho impéria. S našim územím bezprostredne susedili rímske provincie Panónia a Norikum.

Z Banky máme doložené aj osídlenie z doby rímskej. Zo zásypovej vrstvy pri kostole sv. Martina pochádza okrajový črep misky rímskej keramiky terry sigillaty (typ Drag. 32), ktorý datujeme do polovice 2. až prvej polovice 3. storočia n. 1. Z Banky z polohy Serbalov údajne pochádza aj rímska vázička so štíhlym hrdlom, baňatým telom a odsadeným dnom Vázička a lampička z doby rímskeja rímska lampička, ktoré do zbierok piešťanského múzea získal Ján Antoš. Predmety by mali pochádzať zo zbierky bývalého majiteľa tehelne a boli získané od pani Weisz-Schmittovej ich nálezové okolnosti však nie sú známe. Obdobie sťahovania národov je v regióne Piešťan doložené len niekoľkými nálezmi. Z nich najvýznamnejšie sú hroby nájdené pri ťažbe hliny v miestnej tehelni v Krakovanoch-Strážach. Koncom 5. a začiatkom 6. storočia n. 1. prenikajú i do tejto časti Považia naši predkovia - príslušníci slovanských kmeňov. Dôkazom sú nálezy keramiky zo žiarových hrobov z Potvoríc. Začiatky včasnoslovanského osídlenia v tejto oblasti spadajú do prelomu 5 a 6. storočia a do 6. a 7. storočia. Do Vázička a lampička z doby rímskej Fragment hudobného nástroja (hlinenej okaríny?) zo žiarového hrobu lužickej kultúry, poloha Za pohostinstvom tohto obdobia môžeme datovať neopevnené osady s keramikou tzv. pražského Fragment hudobného nástroja (hlinenej okaríny) zo žiarového hrobu lužickej kultúry, poloha Za pohostinstvomtypu v katastri obce Pobedim. Koncom 8. storočia vzniklo v Pobedime veľké nížinné hradisko, na ktorom žil knieža alebo veľmož so svojou rodinou, družinou a služobníctvom. Bola tu sústredená remeselná výroba a prebiehal tu domáci i diaľkový obchod. Po zániku hradiska okolo roku 833 sa mocenské stredisko tejto oblasti prenieslo na skalnú výšinu Kostolec nad dnešnou obcou Ducové. Vznikol tu opevnený veľmožský dvorec. V jeho areáli stál i kostolík - rotunda, ktorej stavba sa datuje okolo roku 850. Je to najstaršia známa sakrálna pamiatka v našom regióne. Najbližšie zázemie veľmožského sídla tvorili menšie poľnohospodárske osady v katastroch dnešných obcí Ducové, Hubina, Moravany nad Váhom, Banka.

Staroslovenské a včasnostredoveké osídlenie z 9. až 13. storočia bolo zistené v Banke v polohe Lipina ako aj v intraviláne dnešnej obce. V polohe Lipina sa našiel aj železný nožík s tŕňom a železitá troska a fragmenty keramiky a mazanice. Pravdepodobne ide o objekt železiarskej pece z obdobia včasného stredoveku.
Dominantou obce je kostol sv. Martina, ktorý sa nachádza na terase výbežku pohoria Považskýsúdkovitá nádoba zdobená dvojnásobnou rytou vlnovkou Inovec vybiehajúcom smerom do širokej vážskej nivy. Pod terasou asi 60 m severne od kostola preteká Bananský potok. Pôvodný stredoveký kostol sv. Martina bol jednoloďový s pravouhlým presbytériom a tvoril jadro stredovekého osídlenia Banky. Naznačujú nám to i jednotlivé nálezy. Zatiaľ najstarším známym včasnostredovekým nálezom z intravilánu obce je súdkovitá nádoba zdobená dvojnásobnou rytou vlnovkou, ktorú datujeme do konca 9. - 10. storočia. Presné miesto kde sa našla však nepoznáme. Z exponovaného priestoru pri kostole pochádzajú stredoveké črepy datované do polovice 13. storočia, ktoré sa našli vo výplni obilnej jamy. Jej dno bolo v hĺbke 4,50 m. Súčasťou prikostoIného cintorína rozprestierajúceho sa v minulosti okolo kostola bol kostrový hrob zistený v hĺbke 137 cm. Nepriamym dokladom existencie včasnostredovekého cintorína (z obdobia pred polovicou 13. storočia) je i náhodný nález masívnej striebornej esovitej záušnice, zrejme z rozrušeného hrobu.

V neďalekej polohe Za pohostinstvom sa našli črepy keramiky z 12. - 13. storočia a železná ostroha s prehnutými ramienkami, otvorenými okrúhlymi platničkami a ozubeným kolieskom umiestneným Ostrohav rozpoltenom bodci datovaná do 13. storočia. V priestore porušenom ťažbou hliny boli v roku 1975 zistené a krátkym zisťovacím výskumom preskúmané včasnostredoveke objekty. Štyri z nich identifikoval autor výskumu Alexander Ruttkay ako zvyšky príbytkov - chát, v ktorých boli aj zvyšky ohnísk, resp. pecí s hlinenou kopulou. V ich výplni boli črepy keramiky typickej pre druhú polovicu 11. až prvú polovicu 13. storočia zdobené rytou výzdobou (jednoduchými vlnovkami, špirálovito i vodorovne obiehajúcimi žliabkami, šikmými vrypmi). Podobnú keramiku tu našli počas prieskumov koncom 20. a začiatkom 21. storočia aj pracovníci Balneologického múzea. Ostatné objekty boli sídliskové jamy bližšie neznámej funkcie (azda zásobnice, resp. obilné jamy alebo ťažobné jamy). Zásyp jám obsahoval okrem črepov aj mazanicu, zvieracie kosti a uhlíky. Ďalšie včasnostredoveke objekty tu zistil A. Ruttkay roku 1981 v profiloch úvozových ciest. Črepy z hrncovitých nádob zdobené vodorovnými ryhami mu pomohli pri ich datovaní. Spolu tvorili sídlisko dedinského charakteru, ktoré sa rozprestieralo v okolí kostola sv. Martina. Zánik veľkomoravského štátu nebol taký náhly a katastrofický ako to predpokladali staršie vedecké názory. V tejto i v iných oblastiach Slovenska prežíva štruktúra osídlenia a pozostatky mocensko-správnej a cirkevnej organizácie, ktoré vytvorili základ včasnostredovekého uhorského štátu.


 

dnes je: 22.9.2019

meniny má: Móric

podrobný kalendár

webygroup

Úvodná stránka