Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Banka v 18. storočí

Banka v 18. storočí

Nové storočie nezačalo pre Uhorsko práve najšťastnejšie. V roku 1703 vypuklo v krajine protihabsburské stavovské povstanie vedené sedmohradským kniežaťom Františkom II. Rákocim(1676- 1735). Trvalo do roku 1711 keď po sérii vojenských porážok povstalci zložili zbrane a prisahali vernosť cisárovi Jozefovi I. (1705 - 1711). Niektoré boje a presuny vojsk sa odohrali aj v okolí Banky. Jeden z kuruckých veliteľov Ladislav Očkaj pochádzal z neďalekého Očkova. Generál Mikuláš Berčéni sa narodil na hrade Tematín, jeho rodine patril kaštieľ v Brunovciach. Protihabsburského povstania sa zúčastnil aj Šimon Forgáč (1669-1730) za čo v roku 1708 stratil svoje majetky medzi nimi aj polovicu Banky. Druhá polovica Banky ostala vo vlastníctve potomkov jeho brata Adama (1681).
V roku 1709 získal od kráľovskej komory hlohovecké panstvo, ku ktorému v tom čase patrila aj polovica Piešťan, Teplíc a Banky český šľachtic Václav Ján Vratislav z Mitrovíc. O zmenách majiteľov panstva o jeho rozlohe a robotných povinnostiach poddaných nás informuje urbár hlohoveckého panstva z roku 1714. Ročný výnos panstva, ktoré Václav Ján Vratislav z Mitrovíc získal za úhradu 11 500 zlatých bol 4 900 zlatých.
Povodeň v roku 1714 narušila pôvodnú hranicu - tok Váhu medzi obcami a tak časť chotára Piešťan zabrali okolité obce (Banka, Ducové, Hubina, Moravany a Ratnovce). Povodne na nezregulovanom Váhu neboli v minulosti ničím neobvyklým. Povodeň postihla chotár Banky aj v roku 1733, 1744, 1760 a 1794.
V roku 1715 majiteľ hlohoveckého panstva Václav Ján Vratislav z Mitrovíc zomrel. Dedičom jeho uhorských majetkov sa stal jeho brat František Karol. Keď tento v roku 1716 zomrel bývalé majetky Forgáčovcov medzi nimi aj polovica Banky znova pripadli kráľovskej komore.
V roku 1715 sa na žiadosť cisára Karola III. (1711 - 1740) vykonal celokrajinský súpis obyvateľov vlastniacich maj etok a platiacich dane. Dane mali slúžiť na udržiavanie stálej armády s čím súhlasila aj šľachta. Podľa súpisu na Banke boli len 3 sedliacke a 3 želiarske usadlosti. Podobne ako aj ďalší súpis z roku 1720 ani tento nieje celkom presný. Krajina bola spustošená kuruckým povstaním a poddaní zo strachu pred novým daňovým zaťažením uvádzali zámerne nižšie údaje o rozlohe obrábanej pôdy, počte domácich zvierat, počte rodín a pod. S novými administratívnymi úkonmi súvisí aj vznik prvej obecnej pečate Banky z roku 1720 s vyobrazením patróna miestneho kostola sv. Martina.
V roku 1706 bola v Moravanoch zriadená rímskokatolícka farnosť. Do obvodu novej fary ako filiálky patrili obce Banka, Ducové a Hubina. V Moravanoch podobne ako na Banke bola fara už v 14. storočí tieto fary však neskoršie zanikli. V 17. storočí sa v Moravanoch v rokoch 1666 - 1669 uvádza rímskokatolícky kňaz Ján Szervidy a v rokoch 1669 - 1671 kňaz Albert Vincenti.
Pre doplnenie uvádzame zoznam kňazov moravianskej farnosti, ktorí sa v 18. storočia začiatkom 19. storočia starali aj o duchovný život veriacich na Banke:

1706- -1709 František Dávid 1728 - -1748 Jakub Paserín 1709- -1716 Michal Blaškovič 1748- -1760 Jozef Krásneč 1716- -1720 Mikuláš Nečislavský 1750- -1751 Matej Derer 1720- -1721 Anton Vajd vič 1751- -1764 Andrej Jantulík 1721 - -1723 Peter Zbornický 1764- -1769 Matej Kosorinský 1723 - -1728 Štefan Raukay 1769- -1811 Jozef Lonský

Matriky (narodených, sobášených a zomrelých), ktoré sú dôležitým historickým a demografickým prameňom boli vedené z celého farského obvodu. Zachovali sa od roku 1783. Pre porovnanie naj staršia cirkevná matrika pochádza z Košíc z roku 1587. Od roku 1895 sa vedú aj štátne matriky.
V roku 1720 hlohovecké panstvo do dedičného užívania od cisára Karola III. získal príslušník významného uhorského šľachtického rodu Juraj Leopold Erdôdy (1681 - 1759). Medzi majetkami panstva sa nachádzala aj polovica Banky. Až do zrušenia poddanstva (1848) Erdôdiovci vlastnili aj poddanské mestečko Piešťany a kúpeľnú osadu Teplice. Kúpele v rámci regálnych práv vlastnili až do poštátnenia v roku 1940. Spolunažívanie poddaných Banky rozdelenej medzi dvoch zemepánov nebolo v minulosti bezproblémové. V roku 1753 vypukol medzi poddanými spor o rozdelenie lesov v okolí Banky a Piešťan, v roku 1755 bola bitka medzi poddanými a v roku 1759 ďalší spor o lesy. Populačným rastom obyvateľstva v 18. stor. sa začal prejavovať aj nedostatok poľnohospodárskej pôdy. Nová pôda vhodná pre poľnohospodárske účely sa preto získavala kultivovaním lesnej a zamokrenej pôdy. S pôdou ktorá nepatrila k urbárskej pôde mohol aj naďalej disponovať jej majiteľ - zemepán ale až po zaplatení nákladov, ktoré poddaní vynaložili na jej získanie. Tento právny vzťah sa zachoval až do zrušenia poddanstva, resp. do vydania ur-bárskeho patentu v roku 1853.
Na Banke boli kopanice, ktoré vznikli na zemepánskej alodiálnej pôde ľahko prístupnej z materskej obce a preto tu nevzniklo kopaničiarske osídlenie. Podľa urbáru z roku 1721 obyvatelia Banky obrábali značnú rozlohu kopaničnej pôdy, z ktorej odovzdávali naturálne dávky panstvu až do roku rodu braoay 1857 kedy sa z tejto povinnosti vykúpili. Uhorský polyhistor Matej Bel (1684 - 1749) vo svojej široko koncipovanej vlastivednej, práce napísanej po latinsky „Notitia Hungariae novae ..." vydanej vo Viedni v roku 1742 sa o Banke zmieňuje v súvislosti s kúpeľmi a ťažbou kvalitného kameňa. Obec Banka je zakreslená aj na mape, ktorú v roku 1745 pre majiteľov panstva vyhotovil C. Henrich Mattes. Na mape je zakreslené koryto Váhu, ktoré si rieka vyhĺbila po veľkej povodni v roku 1744, pod kopcom Červená veža je zakreslená kompa a vchod do jaskyne s výskytom farebných hliniek. Obec s dominantou kostola sv. Martina je zakreslená aj na mape toku Váhu z roku 1759. Ďalšie rukopisné kolorované a tlačené mapy chotára Banky pochádzajú z konca 18. a začiatku 19. storočia. Daňový súpis obyvateľov Nitrianskej župy z roku 1753 nás informuje o počte obyvateľov Banky a o ich majetkových pomeroch.
Podľa súpisu boli na Banke títo poddaní (mená uvádzame v pôvodnom znení): Sedliaci (coloni): Adamus Ribarik (a Michaele), Gašpar (a Martinus Michalech), syn Nicolas (a Joanne), Martinus Moravcsik, Georgius Ribarik (a synovia Andrea a Joanne), Georgius Michalech (a syn Georgio), Nicolaus Laczkech (a Joanne Balazech a Georgio Krištofik), Joannes Stacho, Georgius Chalás (a Andrea), Joannes Mashzta , Michael Chalász, Stephano Kamenár, Nicolaus Gabris (a syn Joanne).
Želiari (inguilini): Paulus Junek (a syn Adamo), Joanne Szlavik, Joannes Ondrásech, Martinus Dubovszky, Martinus Rusznák, Michael Szlavik, Georgius Miskech, Georgius Valasech, Michael Valasech, Stephanus Halas, Joannes Juliny, Georgius Vetrík, Nicolaus Hubinszky, Georgius Juricsko, Joannes Rusznák, Adamus Luby, Joannes Radák, Nicolaus Hrobár Vencslaus Miskár Martinus Bednár, Adamus Kovácy (remeselník - kováč), Nicolaus Klampár, Michael Kadlecz, Martinus Figurás, Nicolaus Pútnik, Stephanus Kuc-sma, Martinus Csizmár (remeselník - obuvník), Adamus Adamoven (a syn Joanne), Georgius Gabris, JoanneBedecs, Martinus Paulov, Martinus Czarrovics, Joannes Ub (a Georgius), Sebastianus Svecz (Mich. Chovanyecz).
Podželiari (subinguilini): Michael Chalász, Michael Macskech, Georg Jaso, Georg Hubinszky, Adami Barykech. Arendátor (nájomca): Herschl Salamon.
Sluhovia (servitores): Martinus Barics (mlynár), Paulus Styetanszky, Adamus Gajdoš, Michael Burzik, Joannes Melicher, Joannes Miskár. Judai (židia): Josephus Lobl, Moyses Getlieb (a Abrahám).
V obci bolo usadených 66 rodín, ktoré vlastnili 43 koňov, 32 volov, 33 kráv, 338 kusov oviec a kôz, 20 úľov a ď. Uvádzajú sa aj remeselníci, kováč a obuvník. Urbarska regulácia cisárovnej Márie Terézie (1740 - 1780) z roku 1767 upravovala právne vzťahy medzi poddanými a zemepánmi. Urbár jednotne zreguloval povinnosti poddaných, znížil robotnú povinnosť ale na druhej strane zvýšil naturálne dávky. Postavenie poddaných charakterizuje výrok grófa Adama Baťániho „Ja som váš pán a Boh. Mne nemá nikdo rozkazovať. Vy musíte podľa môjho príkazu všetko splniť a odovzdať". Urbarska regulácia nezrušila nevoľníctvo, feudálne vlastníctvo pôdy a vcelku bola konzervatívna. Urbár na celú usadlosť vyruboval 52 dní roboty na panskom zo záprahom alebo 104 dní ručnej roboty do roka. Želiar s domom pracoval 18 dní ručne a želiar bez domu 12 dní v roku. Deviatok cirkvi a desiatok zemepánovi mohli poddaní vyplácať aj v peniazoch. Od usadlosti dával poddaný zemepánovi „danky" ročne 2 sliepky, 2 kapúňov, 12 vajec a holbu masla, 30 poddaných spolu 1 teľa. Urbár Banky bol spísaný po slovensky vo forme tlačenej knihy. Zisťovali sa aj predur-bárske pomery a to deviatimi otázkami. Šetrenie v jednotlivých obciach prevádzali kráľovskí komisári. O dodržiavaní a plnení urbára zo strany poddaných a panstva nás informujú osvedčenia zväčša písané po slovensky. Záznam vyhotovoval pisár podpisoval ho richtár a prísažný a to najčastejšie krížikom za predpísaným menom. Ešte v roku 1880 vedelo na Slovensku písať a čítať len 35 % obyvateľov. Z urbárskych písomností poznáme aj niektoré mená richtárov na Banke. V roku 1779 bol richtárom Ondrej Rusnák (prísažní Juraj Mišiech, Štefan Julíny, Ján Rybárik, Jano Kamenár a Ondrej Chalas), roku 1782 Ján Gábriš, roku 1784 Mikuláš Šujdár a v roku 1787 Ján Jánoška. Nová pečať Banky s vyobrazením jeleňa sa nachádza na urbárskej písomnosti z roku 1784. Po celé obdobie 18. storočia vystupuje obec pod názvom Banka. V chotári Banky sa našlo aj niekoľko drobných mincí stratených v priebehu 18. storočia. Napríklad pri záhradkárskej osade sa našiel uhorský denár Leopolda 1.(1657-1705) z roku 1704, na Červenej veži uhorský denár Márie Terézie z roku 1763, v polohe Chrasť uhorský polgrajciar Františka Lotrinského (1745-1765) z roku 1764 a nečitateľný grajčiar Františka II. (1792 - 1835).


V súpise z rokov 1778 - 1779 vyhotovenom pre Mikuláša Forgáča (1731 - 1795) majiteľa polovice Banky sa uvádza 13 sedliakov, 38 želiarov, 2 zemania, 4 žobráci a mlyn. Poddaní platili ročnú kontribúciu (štátnu daň) 249 zlatých a 20 grajciarov. Údaje z roku 1787 v jednej časti Banky uvádzajú 115 obyvateľova 15 domov stavaných z tvrdého materiálu. Celkove v tom čase na Banke žilo 281 obyvateľov z toho z konfesionálneho hľadiska 272 rímskokatolíkov a 9 židov. Sídlom židovského matričného obvodu boli Piešťany kde sa židia uvádzajú v roku 1736. Matriky (narodených, sobášených a zomrelých) sú vedené od roku 1852. Prílev židov na Slovensko začal v priebehu 18. storočia Boli to najmä židia z Moravy a od druhej polovice 18. storočia aj židia z Haliče.
V roku 1779 bol pri kostole sv. Martina postavený kamenný kríž, ktorého donátorom bol zeman Alexander Sluka. Kríž bol renovovaný v roku 1854. Dnes už nestojí na pôvodnom mieste ale pri prístavbe nového kostola. Vzťah medzi poddanými a zemepánom nám čiastočne objasňuje list poddaných z Banky prefektovi hlohoveckého panstva z roku 1779. Poddaní sa sťažujú na panského kasnára, že ich bij e a hrubo s nimi zaobchádza, ďalej na panského hájnika, že im nedovoľuj e pásť na obecnom pasienku. List ako doklad nedobrého postavenia poddaných zaujímavý aj z jazykového hľadiska uvádzame v pôvodnom znení:


12. apríla 1719 Ponížene a pokorne prosíme jich milostpána velikomožneho, pána prefektusa, aby nás úbohých ráčili vyslyšat a nám našich krivdách napomoci byt, kere krivdy my otpána kasnára mosime snašat. Nech vera jich milost pán velkomošny, jak nám tak dlho trvat bude, mosime sa svetom rozejeti, ani nám neni mošne zetruvat. Onekdajšiho dne, to jest pondelok, pohnuli nás na panské kameni vosit; tak my na roskas pansky sme aj išli. Prišelpan kasnar, dalsapanštarov bit, kerehopo hlave, kereho de mohol uderit a potom pri Váze dal jich skladat a dal jich skruzeva hajdúcha bit, že by neskoro išli na panské. Ale nech vera jich milost pán veľkomožný, išli ešte slnko len čo bolo vyšlo, lebo sa na nás velice roshneval, že sme žaluvali pred pánom slúžnym Koplotovskym, že nás spanštinupretiahujejakoje aj pravda, že volakteri sme aj dvarasi tolko odbavili jako sme dlšni. A tak sa nám stroji, že si krivak nakúpi, že nás tak bude drat. Nebudeme moci ani panštara držat, lebo sa kašdy bude bat, že ho bude dicky bit. Aj jedného z úradu dal ho ces noc na retas a ráno mu dal dvanast palíc vytiat, že mu panštar domov utikov kedho dal bit. Aj poň dva moseli sem it, čo jich dav tak sbit. Aj j aker nám vykazuje s takich bukovinok, aby pastiri tam lichvu nepasli, podobným spusobom aj s vrbiny. Uš my miserni nebudeme moci ani lichvi držat, ani pána, ani krala služit, kedpasinku mat nebudeme aj odportplacit budeme. Les ponížene a pokorne prosíme pána velkomošneho nech sa rača nad nami smiluvat a nám mizerným podaným napomoci byt a tak velku krivdu nedat činit. Jestli by sme my neboli dostatečni sa vyslúžiť, nech sa sam Buch odplata večná kralovstvi nebeskem. Sig. Banka, anno 1779 die 12 Apríl. Rich. Ondrej Rusnak, pris. Juro Mišiech, Step. Julini, Jano Ribarik, Jano Kamenár, Ondrej Chalas, Per me Step. Michalovič iuratum notarium loci. (Písal Štefan Michalovič, miestny notár)


Podľa cirkevnej vizitácie roku 1788 žilo v obci Banka 272 rímskokatolíkov a 9 židov. V roku 1789 zomrel majiteľ hlohoveckého panstva Ján Nepomuk Erdôdy (1723 -1789) ktorý správu majorátu prevzal po svojom bratovi Antonovi. Po smrti Jána Nepomuka prevzal správu majorátu jeho syn Jozef Erdôdy (1754 - 1824). Nieje celkom jasné kedy Erdôdiovci získali aj forgačovský podiel na Banke. Niekedy sa uvádza, že už v roku 1759 čo je dosť nepravdepodobné vzhľadom na súpis z rokov 1778 - 1779 vyhotovený pre Mikuláša Forgáča. Je pravdepodobné, že druhú polovicu Banky sa im podarilo získať až v roku 1792. Mikuláš Forgáč zomrel bezdetný. Z roku 1798 sa nám zachoval súpis koni a volov z Banky zostavený pre potreby armády komisárom Alojzom Andrejom Frideckým z Koplotoviec (mená uvádzame v pôvodnom znení):

Meno Kôň Vôl Meno Kôň Vôl
Adamus Rusnjak 4   Joannes Michalek 2  
Josephus Kamenár   2 (?) Monhajmer 4  
Joannes Gabris 4   Michael Moravczik   4
Michael Juliny 4   Georgius Michalek 4  
Adamus Ribarik 3   Adamus Michalek 2  
Michael Chalas 4   Stephanus Michalek 4  
Michael Chalas 4   Matinus Gašpar 4 2
Nikolaus Sikora   2 Michael Hlboký   2
Georgius Michalek   2 Joannes Bartovicz   2
Joannes Juliny   2 Martin Kamenár   2
Thomas Dubovsky   2 Adamus Valachech   2
Andreas Rusnjak   2 Georgius Vetrík   2
Michael (?)   2 Adamus Hanus   2
Nikolaus Snajdar 5   Josephus Luby   2
Joannes Massrech   2 Michael Ezpeger (?)   2
Joannes Janoska 4   Georgius Rusnjak   2
      Spolu 52 38

 


 

dnes je: 22.9.2019

meniny má: Móric

podrobný kalendár

webygroup

Úvodná stránka